Je považovaný za jedného z najvplyvnejších právnych učencov súčasnosti. Jeho prácu o vlastníctve cituje v rozsudkoch aj Najvyšší súd Spojených štátov. Pôsobí na Univerzite v Chicagu a na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (v rámci série CEQLS) prednášal v Bratislave i v Košiciach o základoch slobodnej spoločnosti. Profesor Richard A. Epstein.
Prečo ste si vybrali právo?
Právo je proste spoločenský fenomén. Zahŕňa filozofické, sociologické, historické, ekonomické a politologické aspekty. Týmto veciam som sa venoval aj na univerzite počas štúdia. A čo ma hnevalo na filozofii, ktorú som študoval veľmi podrobne, bolo to, že sa točí akoby v kruhu. Obsahovala nejaké základné otázky a keď už ste si mysleli, že sú zodpovedané, začal ich ktosi rozoberať od piky.
Chceli ste filozofii predložiť iné otázky?
Keď som načúval filozofom, uvedomil som si, že im chýba nejaký nový okruh problémov, ktorý by predstavoval výzvu pre ich zabehnuté teórie. A to som naopak mal rád na práve, ešte pred tým, než som ho išiel študovať. Keď si totiž každý deň otvoríte noviny, novú filozofickú otázku tam nájdete len málokedy, môžete si však byť istý, že v nich nájdete nejakú novú právnu otázku. Na začiatku 60. rokov sme mali v Amerike veľké zápasy o vzťahu prezidenta ku Kongresu, občianskych právach a mnohých iných otázkach.
To muselo mladého talentovaného človeka nepochybne k štúdiu práva priťahovať.
Najviac sa mi na tom páčilo, že to všetko boli konkrétne veci, ale aby ste ich rozlúskli, museli ste sa vrátiť k prvotným princípom. Sústavné vzájomné pôsobenie medzi novými nepreskúmanými okolnosťami a tradičnými teóriami ma viedlo týmto smerom viac, než čokoľvek iné. Oblasť filozofie je statickým, možno dokonca zmršťujúcim sa vesmírom. No právo bolo rozpínajúcim sa vesmírom.
Na filozofiu ste však nikdy úplne nezanevreli. Skôr naopak, tvorivo ju spájate s právom, ekonómiou a ostatnými spoločenskými vedami.
Veľmi skoro som si uvedomil, že ak sa chcete venovať filozofii, posledná vec, ktorú by ste mali urobiť je stať sa filozofom. Tí ľudia proste nevedia dosť o tom ako funguje svet, ako pôsobia motivácie alebo akým spôsobom sú vytvárané inštitúcie. Toto už nie sú univerzálni učenci v slávnej tradícií Humea a Lockeho, ale omnoho plytší ľudia. Najskôr musí prísť opisná analýza, až potom morálne posudzovanie. Moderní filozofi majú tendenciu túto postupnosť ignorovať.
Už vtedy ste boli klasický liberál?
Vtedy som si ešte nebol istý, čomu vlastne verím. Nepovažoval som sa ešte za libertariána, alebo hayekovca. Vágne som akurát tušil, že ma priťahuje tradícia britského empirizmu, čo sú Hobbes, Locke a Hume. A naopak, pociťoval som hlbokú nedôveru voči európskej kontinentálnej filozofii a všetkým tým Husserlom tohto sveta.
Finančne atraktívna kariéra v súkromnej sfére vás nikdy nelákala?
V biznise by som musel riešiť otázky, ktoré boli predo mnou už tisíc krát riešené. Koľko nových interpretácií Hamleta môžete naštudovať štyristo rokov potom ako bola tá hra napísaná? Je to veľmi ťažké. Neodmietal som úplne predstavu, že sa stanem komerčným právnikom, ale primárne som sa usiloval o akademickú kariéru, čo je veľmi neobvyklé pre študentov práva.
Istý čas ste študovali aj v Anglicku. Zmenil pobyt v cudzine váš pohľad na americké právo?
Mal som šťastie, lebo som v roku 1964 získal štipendium a nechali ma študovať, čo som len chcel. Venoval som sa tam predmetu, ktorý sa volá PPE (filozofia, politika a ekonómia). Ak ste akademickým právnikom, tak je praktické mať nie jeden titul, ale dva a hľadieť na veci z americkej i britskej perspektívy. V Anglicku sa common law študuje inak ako v USA. Je to predsa len jeden právny poriadok, kým v Amerike máte 50 štátov a k ich odlišnostiam môžete maximálne tak pričuchnúť.
Ako sa pozeráte na vzťah súkromného a verejného práva? Na slovenských vysokých školách sa často preberá najprv štátne a správne právo a až potom idete k občianskemu a obchodnému. Navyše, verejnoprávna regulácia stále viac zasahuje do súkromných vzťahov. Keď som sa vrátil do Spojených štátov, dominantným trendom americkej jurisprudencie bolo idealizovať si ústavné právo. Lenže ja som prišiel zo systému bez písanej ústavy, navyše zaujímali ma súkromné transakcie a záväzkové právo. Nechcel som zachraňovať svet. Ak som si niečo po čase uvedomil, tak to, že na záchranu sveta treba pochopiť práve tie súkromné transakcie. Ústavné právo sa musí odvíjať od teórie vlastníckych práv, zmluvných záväzkov a občiansko-právnej zodpovednosti. Naopak to celkom nejde.
Chvíľu trvalo, kým sa vaše argumenty presadili. Zo začiatku ste sa stretávali s odmietaním a vaše myšlienky boli zosmiešňované.
Nevadí mi kráčať proti prúdu. Práveže mám radšej, keď v debate je osem ľudí, ktorí so mnou nesúhlasia a ja mám aspoň možnosť lepšie vyložiť svoje argumenty. (Smiech.)
Učíte aj rímske právo. Má ešte dnes zmysel?
Učím ho od roku 1973 a ďalší kurz mi začína budúci pondelok. Zaujímavé je, že v rímskom práve veľa nového nevybádate. Nový paragraf je objavený maximálne tak raz za dvadsať rokov. Avšak štúdium tohto predmetu rozširuje obzory študentov. Spoznávate ako je rímske právo poskladané a máte možnosť porovnať ho s modernými právnymi inštitútmi. Rimania nemali dvetisíc rokov nahromadených spoločenskovedných znalostí ako my. Vzrušujúce je však práve to, ukázať študentom ako tí ľudia riešili právne problémy v ich dobe a prečo v ich spoločenskom kontexte boli nimi vymyslené riešenia geniálne.
Čo hovoríte na Obamovu reformu zdravotníctva?
Je to katastrofa. Reforma prinesie obrovskú byrokraciu, zvýšené náklady, prehĺbi plytvanie a neefektívnosť.
Mimochodom, Obama chvíľu učil ústavné právo na Chicagskej univerzite. Ako ho hodnotíte?
Obama je nevzdelaný. Nie v tom zmysle, žeby navštevoval zlé školy. Jeho problém je, že vychádza zo zlej sady základných princípov. A preto nevyhnutne dospieva k absolútne mylným záverom.
Rozhovor bol publikovaný na stránkach aktuality.sk dňa 6. apríla 2010.
Richard A. Epstein je profesor práva na University of Chicago. Je tiež členom Americkej akadémie umení a vied. V súčasnosti je považovaný za jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších klasicko-liberálnych mysliteľov v oblasti právnej teórie a osobitne práva a ekonómie. Vo svojej publikačnej činnosti sa venuje ústavnému a pracovnému právu. Je autorom mnohých vplyvných kníh. Známa je jeho kniha Simple Rules for a Complex World.
Richard Epstein na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika prednášal na tému Ekonomické a právne základy slobodnej spoločnosti v Bratislave, vo Viedni a v Košiciach v rámci cyklu CEQLS. Viac o prednáške, vrátane videozáznamu, nájdete tu.
