Rodová rovnosť pochoduje inštitúciami (Glosa)

Hoci zdravému rozumu sa to prieči, zriadenie Rady vlády pre rodovú rovnosť je hotová vec. Vyplynulo to zo stretnutia zástupkýň ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny so zástupkyňami KI, ktoré reprezentovali verejnosť žiadajúcu prostredníctvom hromadnej pripomienky vládny návrh na zriadenie rady zamietnuť. Na rokovaní nám tety z ministerstva dali jasne najavo, že hoci sa im nepodarilo zomknúť ženy do jedného šíku pri šírení spoločenského pokroku, keďže sme napriek ich snahe ostali rovnako rodovo stereotypné ako pri príchode, gender mainstreaming už nezadržateľne pochoduje naprieč inštitúciami, a nielen tými vládnymi. Rodovú rovnosť zavedú všade – v zamestnaní, v rodine i v školách. Vytvorenie rady bude iba čerešničkou na šľahačke.

Už keď sme do toho šli, správne sme tušili, že misia za zachovanie rodovej rôznorodosti bude patriť k tým impossible. Jej zavŕšenie glosičkou sa preto zdalo byť vhodnou bodkou. Taká skvelá téma, to sa bude písať samo. Keď som však začala listovať v početných vládnych aj mimovládnych dokumentoch, namiesto inšpirácie sa dostavilo zdrvujúce poznanie – písať vôbec netreba. Samotný originál je lepší, posúďte sami nasledovné perly z materiálu Rodovosť v občianskej výchove:

„Slovenská republika sa zaviazala v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, že prijme príslušné opatrenia, ktoré budú viesť k odstráneniu rodových stereotypov aj zo vzdelávania. Napriek tomu, že sa žiaci a žiačky vzdelávajú v školách spoločne, výchovný obsah, ktorý im škola odovzdáva, nie je rovnaký. Učiteľky a učitelia ich nevnímajú ako rodovo neutrálne bytosti, ale ako dievčatá a chlapcov, čím udržujú bludný kruh nerovnosti. V tomto zmysle škola odráža celkový spoločenský kontext s jeho rodovo podmienenými stereotypmi a predsudkami. Ak sa však má naplniť litera zákona o nediskriminovaní, je veľmi dôležité začať odstraňovať rodové stereotypy práve na školách. Najlepším príkladom pre žiakov a žiačky by boli pedagógovia a pedagogičky, ktorí/ktoré odmietajú rodové stereotypy v jazyku a v správaní. Títo pedagógovia a pedagogičky môžu prispieť k tomu, aby žiačky a žiaci rozvíjali svoju osobnosť slobodne, bez nalinkovaných schém „ženskosti“ a „mužskosti“. Ako možno zmeniť tieto predsudky a stereotypy? V prvom rade treba prehodnotiť názory a postoje, ktoré sa týkajú „prirodzených rozdielov“ medzi mužmi a ženami. Tieto biologizujúce argumenty sú totiž namierené proti zmene“.

Takže, táto glosa nebude žiadnou bodkou, ale výzvou k ostražitosti. Feministické sociálne inžinierky sa chystajú prepísať nielen naše kultúrne, ale i genetické kódy. Kto si stále naivne myslí, že ide iba o zlý vtip, mal by si pred spaním čítať z rodovo korektných rozprávok feministických aktivistiek. Čo ak všetky tie zlé strigy, kráľovné a macochy, ktoré sa im v nich podarilo emancipovať, nebudú kántriť kladné hrdinky iba v knihách?

Autorka je analytička KI a jedna z iniciátoriek hromadnej pripomienky k Návrhu na zriadenie Rady vlády Slovenskej republiky pre rodovú rovnosť.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 8/2007.

Navigácia