Je proti politike záchran v eurozóne a kritizuje manažment dlhovej krízy zo strany Angely Merkelovej. Centralizáciu EÚ považuje za škodlivú a sklamalo ho, že postkomunistické členské štáty sa proti nej nestavajú razantnejšie. Nemecký ekonóm Roland Vaubel.
.pán profesor, bolo euro dobrým nápadom?
Vždy som pred ním varoval. A to z dvoch dôvodov. Po prvé, od 70. rokov som sa ako akademik venoval monetárnej integrácii. A eurozóna nezodpovedá ekonomickým kritériám, ktoré sú kladené na optimálnu menovú zónu. Nemáme dosť mobility práce, čo je dané jazykovými rozdielmi. No máme veľké rozdiely v náraste produktivity práce medzi západnou a východnou Európou.
.čo bol ten druhý dôvod, pre ktorý ste boli skeptický?
Myslím, že konkurencia medzi centrálnymi bankami pomáha udržiavať nízku infláciu. Keby sme mali trebárs len jednu svetovú menu a jedinú svetovú centrálnu banku bez akejkoľvek alternatívy, inflácia by zrejme bola veľmi vysoká. V malých krajinách musia byť centrálne banky veľmi obozretné, aby udržali dôveryhodnosť vo svoje národné meny. Keď totiž ľudia stratia dôveru v nejakú menu, presunú svoje úspory do inej a mena sa znehodnotí. So zavedením spoločnej európskej meny konkurencia medzi centrálnymi bankami poklesla.
.bude euro fungovať lepšie, ak menovú úniu doplní fiškálna únia ako sa o tom dnes uvažuje?
Obávam sa, že sa o to pokúsia. No v eurozóne nepotrebujeme fiškálnu úniu. Čo potrebujeme, to je systém jasných, transparentných a vymožiteľných pravidiel. Tie existujú aj dnes, no problémom je, že ich nesprevádzajú automatické sankcie v prípade neplnenia.
.čo si myslíte o európskej pomoci španielskym bankám?
Je chybou posielať peniaze na záchranu španielskych bánk. Dať im prostriedky za citeľne nižší ako trhový úrok podporuje nesprávne motivácie. Madrid robil minimálne posledných päť rokov veľmi zlú politiku. Španieli by svoje problémy mali riešiť sami. Krajina má veľmi vysokú nezamestnanosť, čo je spôsobené prísnymi reguláciami trhu práce, ktoré existujú čiastočne ešte od čias Francovho režimu. Španieli sa to pokúšali riešiť krátkodobými pracovnoprávnymi zmluvami, ale starých reštrikcii sa tým nezbavili. No a mali by šetriť aj na strane verejných výdavkov.
.bude sa táto dlhová nákaza šíriť aj do Talianska?
Ja neverím na teóriu o nákazách. Španielsko má svoje vlastné problémy a tie nie sú spôsobené Írskom, Portugalskom ani Gréckom. Taliansko, pokiaľ viem, nemá problém ani tak s bankami, ako s vysokým dlhom. Vysoké úroky na španielske dlhopisy sú signálom od kapitálových trhov, že krajina má riešiť svoje problémy. Ak to urobí a dlh Španielska bude udržateľný, úroky zase klesnú. Tá európska pomoc je len dočasným riešením a nezasahuje jadro problémov.
.a čo s Gréckom? Na jednej strane nepredpokladáte, že by opustili eurozónu, no súčasne by ste takúto možnosť uvítali.
Gréci nechcú opustiť euro. Odchod z eurozóny je veľmi nepopulárny, lebo tamojší ľudia vedia, že by sa drachma znehodnotila a s ňou aj ich mzdy či bankové vklady. Na druhej strane, Gréci nechcú platiť ani úroky za svoj dlh. Predpokladám, že v nejakom bode prestanú s politikou úsporných opatrení, no zostanú v eurozóne.
.bolo by možné uskutočniť odchod Grécka z eurozóny bez následných katastrofických následkov pre zvyšok Európy?
Dopady by neboli dramatické. Banky to prežijú. Aj tak sa skoro všetky zbavili väčšiny gréckych dlhopisov. Keby pár bánk malo problém, lacnejšie by vyšlo ich rekapitalizovať ako posielať do Grécka ďalších 200 miliárd eur. Odchod tejto juhoeurópskej krajiny z eurozóny by sa dal zorganizovať bez zhonu, keby sa garantovala eurová hodnota vkladov obyvateľstva v tamojších bankách. Čiže tie by sa stali imúnnymi voči znehodnoteniu po zavedení drachmy. Nemuseli by sme sa potom báť runu na banky či úniku kapitálu z krajiny.
.kto by to garantoval?
Grécka vláda, možno eurozóna… Je tam len jeden problém. Ak by pasíva gréckych bánk v podobe vkladov na požiadanie boli garantované, kým ich aktíva by sa znehodnotili, potom by tamojšie banky utrpeli straty, ktoré by sa museli nejako vykryť. Pozrel som sa na objem vkladov na požiadanie v gréckych bankách. Ide asi o 20 miliárd eur. Ak by sa drachma znehodnotila o 25 percent, prišlo by k strate 5 miliárd eur. To sú však omrvinky oproti tomu, čo teraz posielame do Grécka. Táto suma by sa dokonca dala pokryť z rozpočtu Európskej únie.
.ako podľa vás zvláda Angela Merkelová európsku dlhovú krízu?
Veľmi zle, je skutočne nekompetentná. Ide možno o najmenej kompetentnú osobu v úrade nemeckého kancelára v celom povojnovom období. Chýba jej kompas a jasný smer. Ekonomickú politiku ohľadne bailoutov robí minister financií Wolfgang Schäuble, ktorý je známy „euromantik“, oddaný politickej centralizácii Európy. Navyše je už starý, a preto nebude musieť čeliť problémom, ktoré svojimi dnešnými činmi vytvára.
.čo je s Merkelovej receptmi v neporiadku?
Merkelová mala od začiatku hovoriť, že je proti politike záchran zadlžených štátov v eurozóne, pretože je nelegálna. Je v rozpore s Lisabonskou zmluvou a my musíme brániť právny štát. Druhá vec je, že mala obhajovať fungovanie správnych ekonomických podnetov, v ktorých vlády operujú. Jediný, koho sa možno mala zastať, boli systémovo dôležité banky, ktorých kolaps by poškodil finančný systém. Merkelová mala veľmi rozhodne podržať banky, ale neposielať žiadne peniaze vláde v Aténach.
.keď už máte takéto výhrady voči Merkelovej, čo potom hovoríte na nového francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, ktorý chce hospodársky rast dosiahnuť na úkor ďalších dlhov a možno dokonca výdavky štátov financovať cez Európsku centrálnu banku?
Ním navrhované politiky sú úplne nezodpovedné. No dúfal som aspoň, že zvolenie Hollanda by mohlo viesť k potopeniu fiškálneho kompaktu. Bez neho by Nemecko neschválilo trvalý euroval ESM. Dočasný euroval EFSF by potom vypršal budúci rok.
.v Nemecku teraz bývalému členovi vedenia Bundesbanky, Thilovi Sarrazinovi, vyšla kniha s názvom Európa euro nepotrebuje. Veľa sa o nej diskutuje. Súhlasíte so Sarrazinovými tézami?
Myslím si, že má pravdu. Nespolupracujem priamo s ním, ale nadpis je pravdivý. Európa skutočne euro nepotrebuje. Nemám príliš v láske jeho bombastický štýl, ale on píše pre široké publikum, kým ja som univerzitným profesorom, takže ten rozdiel v štýloch je ospravedlniteľný.
.čo iní významní nemeckí ekonómovia, spochybňujúci politiku spolkovej vlády voči euru, ako Hans-Wener Sinn alebo Hans-Olaf Henkel?
Stotožňujem sa s nimi. Henkel je čestným profesorom na mojej univerzite a poznáme sa. Bude sa zrejme uchádzať v budúcoročných voľbách o zvolenie do Spolkového snemu. Je jasne proti politike záchran a za škrtanie vládnych výdavkov.
.pre nás na Slovensku je zaujímavé, že do vašej nemeckej debaty zasiahol aj jeden z našich politikov. Predseda SaS Richard Sulík. Zaregistrovali ste ho?
Poznám ho. Bol som na jednej jeho prednáške v Berlíne. Veľmi dobre hovorí po nemecky a s jeho názormi absolútne súhlasím.
.môže sa stať, že by eurozónu opustilo Nemecko?
Nie, nikdy. Eurozóna sa nerozpadne a Nemecko ju neopustí. Všetky parlamentné politické strany sú také oddané euru, že je to vysoko nepravdepodobné. Na druhej strane, myslím, že Nicolas Sarkozy inicioval tú politiku záchran, lebo sa práve nemeckého odchodu z eurozóny obával. Ak by sa Grékom umožnilo opustiť eurozónu, vznikol by precedens a opustiť ju by potom teoreticky mohol skutočne každý. Dokonca aj Nemecko.
.v Bratislave vystupujete s prednáškou na tému Prečo by Európa nemala byť centralizovaná. Takže prečo?
Politici majú radi centralizáciu. Integrácia trhov totiž veľmi pokročila a trhy na zlú ekonomickú politiku národných vlád reagujú veľmi prudko. Investori aj obchod sú mobilní a idú tam, kde majú najlepšie podnikateľské prostredie. Ak štáty zle hospodária, dlhopisové trhy im požičajú len draho alebo im nepožičajú vôbec… Čiže národné náklady zlej ekonomickej politiky dramaticky narástli. To politikom, samozrejme, nevyhovuje. A tak snahou o politickú centralizáciu Európy národné vlády pôsobia vlastne ako záujmový kartel, ktorý sa búri proti výsledkom trhovej integrácie.
.na Slovensku sa v súvislosti s eurovalom minulý rok rozpadla vláda. Môže naša krajina zohrať nejakú samostatnú úlohu v súčasných debatách o budúcnosti európskej integrácie?
Na konci mojej prednášky prezentujem nejaké empirické dáta, ktoré sa týkajú nových členských štátov EÚ vrátane Slovenska. Tie dáta svedčia o troch veciach. Po prvé: Voliči v stredovýchodnej Európe majú väčšiu dôveru v inštitúcie EÚ, než je to v starých členských štátoch. Kladiem si otázku, prečo to tak je, zvlášť v kontraste s nízkou dôverou, ktorú majú voči vlastným vládam. Po druhé: Členovia Európskeho parlamentu z nových štátov deklarujú svoj záväzok voči európskej identite oveľa častejšie než ich kolegovia zo starých krajín. A po tretie: Ministri z nových členských štátov oveľa menej spochybňujú rozhodnutia Rady ministrov než ich kolegovia zo starých krajín. Je to pre mňa veľké sklamanie. Očakával som, že keď postkomunistické štáty stredovýchodnej Európy vstúpia do EÚ, tak Únia sa stane omnoho rôznorodejšou a vy budete zárukou proti ďalšej centralizácii. To sa však očividne nedeje.
Roland Vaubel je profesor ekonómie na Universität Mannheim (Nemecko), člen rady poradcov pôsobiacej pri nemeckom spolkovom ministerstve hospodárstva a autor viacerých kníh. Slovensko navštívil na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Dňa 11. júna 2012 v Bratislave a dňa 12. júna 2012 v Banskej Bystrici prednášal v rámci cyklu CEQLS na tému Prečo by Európa nemala byť centralizovaná. Viac informácií o prednáške nájdete tu.
Rozhovor bol publikovaný v týždenníku .týždeň 26/2012 dňa 25. júna 2012. br /
