„Návrh rozpočtu plne rešpektuje maastrichtské kritériá a je významným príspevkom k zavedeniu spoločnej európskej meny na Slovensku v januári 2009,“ udal tón hodnotenia vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008-2010 premiér Fico. Myslel tým najmä plánované zlepšenie hospodárenia verejnej správy v roku 2008, zohľadňujúce kritérium „zavedenia“ Slovenska do eurozóny. Hodnotenie plánovaného rozpočtu oproti vyšším deficitom verejných financií v minulosti vyznieva na prvý pohľad pozitívne. Avšak, komplexnejšie hodnotenie z ekonomického pohľadu viacerých súvislostí celkovo vyznieva nepriaznivo.
Odrazovým mostíkom k ucelenejšiemu pohľadu na vládnu verziu rozpočtu môže byť jeho hodnotenie s pripomenutím si priaznivých ekonomických podmienok, o ktoré sa opiera – spomeňme napríklad rýchly reálny ekonomický rast odhadovaný na rok 2007 až takmer na 9 % a na rok 2008 na necelých 7 %, reálny rast spotreby domácnosti prognózovaný na rok 2008 na 6 % a zvýšenie priemernej reálnej mzdy v roku 2008 o 4,5 %. Plánovaný deficit verejných financií na úrovni 2,3 % HDP (absolútne 46,5 mld. Sk) vyznieva v tomto kontexte ako ďalšia premárnená šanca na zrealizovanie viditeľnejších úspor. O to viac, že v porovnaní s rokom 2007 sa plánuje iba nepatrné zlepšenie hospodárenia o cca 6 mld. Sk (0,6 percentuálneho bodu HDP). Kedy, ak nie v takomto čase, sa má vláda snažiť čo najviac priblížiť, ba až dostať, k vyrovnanému rozpočtu?
Mierne zlepšenie hospodárenia vo verejných financiách navyše nemá byť opäť dosiahnuté znížením (rastu) verejných výdavkov, ale výrazným zvýšením príjmov. Daňovo príjmový balík sa vláde „nafúkne“ aj vďaka vyššej tvorbe zdrojov a rastu spotreby subjektov v ekonomike. To však vláde nestačí a obmedzením daňovo uznateľných nákladov bánk a poisťovní chce prostredníctvom novely zákona o dani z príjmov do rozpočtu „nahnať“ dodatočné, aj keď iba dočasné, zdroje.
Akékoľvek priaznivé hodnotenie vládneho návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2008 spochybňuje ohlasované výrazné zvýšenie celkového objemu verejných výdavkov. Verejná správa by v roku 2008 mala prerozdeliť až približne 722 mld. Sk, čo zodpovedá cca 315 tis. Sk ročne na jedného pracujúceho. To je celkovo až o 64 mld. Sk (resp. o 28 tis. Sk na jedného pracujúceho) viac, než sa rozpočtovalo na rok 2007. Inak povedané, verejné výdavky sa majú zvýšiť oproti rozpočtu 2007 až o takmer 10 %, čím výrazne predstihnú aj očakávanú infláciu. O úsporách verejných výdavkov tak nemôže byť ani reči.
Vládny návrh rozpočtu však kontinuálne prenáša aj deformovanú štruktúru výdavkov: pokračujúcu vysokú spotrebu inštitúcií verejnej správy, prílišné výdavky na dotácie a iné transfery do podnikateľskej sféry a stále málo adresný a veľký balík sociálnych výdavkov. Výdavky na spotrebu inštitúcií napojených na štátny rozpočet majú napríklad predstavovať až približne 30 % výdavkov štátneho rozpočtu. Príkladom neadresného „rozdávania peňazí z daní na sociálne účely“ sú prídavky na dieťa rodičom bez ohľadu na ich príjem a majetok, plánované v objeme 8,5 mld. Sk.
Hlavnou deformáciou v rozpočte sú však stále značné verejné výdavky na „podporu“ podnikateľských subjektov. „Vyvolenými“ sú opäť podnikatelia v pôdohospodárstve, ktorí majú mať v roku 2008 prístup k verejným zdrojom vo výške 25,5 mld. Sk, čo je o 32 % viac než sa rozpočtovalo na rok 2007. Za nárast môžu vďačiť prostriedkom z EÚ, ktorých bude pre nich viac o 50 % ako na tento rok. Napriek tomu však vláda plánuje farmárom prispieť z našich daní maximálne možnou sumou na dorovnávanie priamych platieb, zodpovedajúcou 3,8 mld. Sk.
Viditeľnejší medziročný nárast pozorujeme i v ďalších dvoch rozpočtových kapitolách v trhovej ekonomike zbytočných samostatných rezortov: životného prostredia a kultúry. Na výraznejšie zvyšovanie iných výdavkov, vrátane tých sociálnych, tak vláde už nevyšlo. Určitou výnimkou sú rozpočtované výdavky na nesystémový vianočný príspevok dôchodcom v objeme 1,7 mld. Sk.
Rozpočet verejnej správy na rok 2008 je podriadený cieľu nahradenia koruny eurom v roku 2009. Realizáciu niektorých zámerov vyžadujúcich viac zdrojov presúva preto vláda na ďalšie roky svojho vládnutia (napríklad odškodnenie klientov nebankových subjektov) a riešenie vážnych finančných problémov (vrátane financovania dôchodkového systému) pravdepodobne odkladá na ešte neskoršie obdobie. K tomu sa pridávajú riziká, ktoré môžu znamenať značnú finančnú záťaž: napríklad zadlžené zdravotníctvo, kde zdravotné poisťovne hrozia štátu medzinárodnými arbitrážami, a proces rýchlej výstavby diaľnic s využitím verejno-súkromného partnerstva.
Predložený vládny návrh rozpočtu neprispieva k riešeniu dlhodobo zabudovaných deformácií vo verejných financiách, ale ich prehlbuje. Nevyhnutné kroky vedúce k razantným úsporám vo verejných financiách, redukovaniu verejných výdavkov (najmä vládnej spotreby a transferov ďalším subjektom) a vyrovnanému hospodáreniu bez zvyšovania daní a sociálnych odvodov pravdepodobne ostanú ako agenda pre ďalšie vlády.
Autor je ekonóm KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2007.
