Po bezproblémovom schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 zavládla spokojnosť… Spokojný bol najmä minister financií Ivan Mikloš. Poslanci totiž boli podľa neho „konštruktívni“ a nenavýšili ním navrhnutý deficit verejných financií.
Rozpočet však zhoršuje situáciu platiteľom daní tým, zvyšuje vplyv vlády a ďalej deformuje pohľad na úlohu vlády v spoločnosti. Aj bez nákladov na dôchodkovú reformu výrazne zvyšuje celkové verejné výdavky (po zohľadnení inflácie až o približne 6,5%) a dokonca mierne dvíha aj ich pomer k rýchlo rastúcemu HDP (na 41%).
Aké sú príčiny takto naplánovanej vyššej váhy a tiež zhoršenej štruktúry verejných výdavkov v roku, v ktorom by mali vyvrcholiť ekonomické reformy súčasnej vlády? Spomeňme najmä “výdavkové pasce”, do ktorých rozpočet na rok 2005 zapadol.
Prvou pascou, do ktorej sa Slovensko v plnej miere dostáva je „výdavková pasca EÚ“. Deformovaná štruktúra rozpočtu EÚ zameraná najmä na pôdohospodárstvo a tzv. štrukturálnu pomoc zaostávajúcim regiónom sa prenáša aj do nášho rozpočtu, najmä vyššími prostriedkami z EÚ do kapitoly pôdohospodárstva a dopravy. Požiadavka na spolufinancovanie európskych fondov zo štátneho rozpočtu ešte zvyšuje dôraz tieto výdavky. Slovensku v EÚ je preto do určitej miery vtláčaná veľká váha niektorých výdavkov, predovšetkým na pôdohospodárstvo.
Vláda sa však nemôže vyhovárať iba na EÚ. Aj z našich daní a odvodov totiž plánuje významne financovať hospodárske aktivity v pôdohospodárstve a oproti roku 2004 výraznejšie v doprave a v priemysle. Necháva sa zatlačiť do „pascí záujmových skupín“, napríklad poľnohospodárskej. Napriek značným prostriedkom z EÚ do tohto odvetvia sa vláda rozhodla dorovnať priame platby poľnohospodárom, dokonca na výrazne vyššiu úroveň, než ministerstvo financií pôvodne navrhovalo. Pre daňových poplatníkov to znamená navyše výdavok na úrovni približne 3 mld. Sk.
Platiteľov daní tiež nepoteší to, čo naopak vítajú stavebné firmy: enormne vysoký (až takmer 80 %-tný) nárast výdavkov na diaľnice a rýchlostné cesty. Ten má byť v roku 2005 hlavným zdrojom zvýšenia celkových výdavkov. Ďalším zdrojom vyšších výdavkov a aj príkladom deformovania podnikateľského prostredia sú viac uplatňované investičné stimuly pre zahraničných investorov. Ich „prilákavanie“ vládami z peňazí daňovníkov zapadá do „pasce súťaže vlád o investorov“. Exemplárnym príkladom takto získavaných “politických bodov” je investícia KIA Motors, za ktorú zaplatíme do roku 2008 z daní prinajmenšom 8 mld. Sk. Cenou za jej získanie bolo tiež bezprecedentné porušenie vlastníckych práv majiteľov dotknutých pozemkov.
Pre štruktúru a objem celkových výdavkov je dôležitá aj opakujúca sa “pasca vysoko nastavených obligatórnych výdavkov”. Tieto výdavky (mzdy, odvody za vládnych zamestnancov a za ekonomicky neaktívnych, sociálne dávky, splátky úrokov, či štátna prémia na stavebné sporenie) tvoria až približne tri štvrtiny výdavkov a pred zostavením rozpočtu sú predurčené platnými zákonmi. Ich akceptovanie v plnom rozsahu by ale podstatne zúžilo priestor na hýbanie s výdavkami. Aj minister financií I. Mikloš uznáva, že “tieto výdavky sú síce zo zákona povinné, to však neznamená, že právne normy sa nedajú meniť”. Ostávajú však naďalej. Príkladom je ponechanie zvýhodňovania stavebných sporiteľní financovaním prémie k stavebnému sporeniu z daní (takmer 2 mld. Sk na rok 2005), aj keď sa ruší vládna dotácia úrokov na hypotéky.
Pohľad na „výdavkové pasce“ rozpočtu na rok 2005 prezrádza zdanlivý paradox: na Slovensku sa napriek viacerým ekonomickým reformám prehlbuje podstatná deformácia v spoločnosti – zasahovanie vlády do ekonomiky. Dlhodobým cieľom v rámci reformy verejných financií by preto malo byť odbúravanie dotácií do „nemoderného“ pôdohospodárstva, „moderných“ zahraničných investorov, „sociálnych“ stavebných sporiteľní a iných aktivít, ktoré nemajú nič spoločné so základnými funkciami vlády (vymedzených “duchovným otcom” klasickej ekonómie Adamom Smithom a overených praxou v minulosti). Do akej miery sa vláde podarí priblížiť k tomuto cieľa a vymaniť sa z “výdavkových pascí” môžeme posúdiť už o rok pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2006.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 12/2004
