Ministerstvo hospodárstva (MH) chce nahradiť povinné členstvo v deviatich komorách dobrovoľným. Drobný krok vpred v snahe vlády znižovať mieru korporativizmu v spoločnosti? Omyl, pokus o krok späť oproti záväzku vlády z minulého roka.
Vláda v septembri 2003 na návrh ministerstva spravodlivosti schválila Zásady novelizácie zákonov upravujúcich komory. Rozhodla, že sa má zachovať 9 komôr zriadených zákonom, vykonávajúcich funkcie, ktoré by podľa vlády nemohli vykonávať ako dobrovoľné združenia. Na tieto komory štát preniesol výkon verejnej moci a pôsobia v oblastiach, v ktorých je podľa vlády istá miera regulácie podnikania alebo povolania nevyhnutná. Pri dvoch komorách sa mala opodstatnenosť ich existencie preskúmať a zvyšných 16 malo byť zrušených.
Stručný a nenápadný návrh MH obracia celé Zásady naruby. Miesto zachovania 9 a zrušenia 16 komôr žiada zachovať všetkých 25. Zdobrovoľnenie členstva v 9 z nich (7 komôr má dobrovoľné členstvo už dnes) je v tejto súvislosti iba detail. V prípade presadenia tohto návrhu by totiž ostali zachované aj komory nespĺňajúce kritériá, ktoré vláda v tých istých Zásadách definovala ako nevyhnutné pre existenciu komory zriadenej samostatným zákonom. Že by sa tým jedna časť Zásad dostala do priameho rozporu s druhou, zrejme predkladateľom z MH uniklo. Zdôvodnenie návrhu úplne chýba. Jedinou výhradou MH k Zásadám je, že pri komorách navrhnutých na zrušenie nerozlišovali komory s povinným a s dobrovoľným členstvom. Ruskov rezort navrhuje medzi nimi rozlišovať a zároveň ich všetky zachovať. Prečo, to sa z predkladanej správy nedozvieme.
Viac sa nedozvieme ani z medializovaného zdôvodnenia hovorkyne MH, že „štát by nemal obmedzovať dobrovoľné združovanie fyzických a právnických osôb na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov“. Nemal. A čo má byť? Na dobrovoľné združovanie predsa slúžia občianske združenia, odbory a podobne. Prečo by niektoré z nich mali byť privilegované a ich existencia upravená samostatným zákonom? V čom by boli tieto „dobrovoľné združenia“ obmedzované, keby každé z nich nemalo vlastný zákon, ale fungovali by tak ako ostatné dobrovoľné združenia? Situácia až okato pripomína vývoj okolo návrhu na zrušenie zákona o tripartite, s ktorým vo vláde prišiel minister spravodlivosti Lipšic. Rusko to vtedy odmietol, aby o pár mesiacov prišiel sám s podobným návrhom. Ním by sa síce z tripartity stala čisto formálna inštitúcia, ale samotný zákon o tripartite by ostal. Pavol Rusko má vôľu napĺňať programové vyhlásenie vlády a znižovať mieru korporativizmu, ale príliš to nepreháňa. Rozhodne je jeho odhodlanie oveľa slabšie než Lipšicovo.
Vláda v júni na návrh Lipšicom vedenej Legislatívnej rady vlády pozmenila Ruskov návrh tak, že miesto zmeny zákona o tripartite navrhla tento zákon úplne zrušiť. Ak si vláda nechce v otázke komôr šliapať po vlastnom jazyku, má iba jedinú možnosť: bez väčšieho otáľania hodiť Ruskov návrh do koša.
Ondrej Dostál
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 29/2004 dňa 21.7.2004.
