Ani sme sa nenazdali a za päť pracovných dní jedného augustového týždňa prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie k materiálu Konkretizácia Stratégie prijatia eura v SR. Ministerstvo financií sa naozaj poponáhľalo. Nejde pritom o bezvýznamnú maličkosť. Veď na základe tohto dokumentu má vláda už v stredu rozhodnúť o termíne, keď korunu povinne nahradí euro a Národnú banku Slovenska (NBS) nahradí v menovej politike Európska centrálna banka (ECB).
Ministerstvo financií a NBS chcú, aby sa tak stalo v roku 2009 (v „lepšom variante“ 2008). Je pritom „verejným tajomstvom“, že obe inštitúcie stále nemajú dostatočné analytické podklady pre takéto jednoznačné rozhodnutie. Jediným je ich vlaňajšia Stratégia prijatia eura v SR, opierajúca sa o nimi vyzdvihované prínosy eura.
Nespochybniteľnými výhodami zavedenia eura sú zníženie transakčných nákladov a kurzového rizika, lenže nie takej v miere, akú verejnosti prezentuje vláda a NBS. Zníženie transakčných nákladov zo zrušenia poplatkov pri výmene valút napríklad pocítia iba častejšie cestujúci po krajinách eurozóny. Viditeľnejší prospech z toho tak môžu mať najmä európski politici a úradníci. Spolu s nižšími transakčnými nákladmi obyvateľov a podnikateľov budú nižšie i transakčné zisky bánk (keďže tie prídu o príjmy z poplatkov za konverziu na euro). Predpokladané problémy členstva v Európskej menovej únii (EMÚ) však budú vážnejšie. Vyplývajú predovšetkým zo straty výmenného kurzu koruny ako prirodzeného vyrovnávacieho mechanizmu tokov peňazí medzi Slovenskom a zahraničím a zo vzdania sa nástrojov menovej politiky, tým aj časti suverenity v rozhodovaní, v prospech centralizovanejšej a ťažšie kontrolovateľnej inštitúcie (ECB).
Bez kurzu koruny nebude existovať ani dôležitý ukazovateľ posudzovania ekonomického a politického vývoja u nás. Uniformná menová politika ECB v príliš rozdielnych oblastiach eurozóny môže spôsobovať našej ekonomike vážne problémy. Pretrvávajúce transformačné problémy a nevyhnutnosť rýchlejšieho ekonomického a cenového rastu v SR oproti dnešným krajinám eurozóny ich môžu znásobiť.
Vstup do EMÚ v čase výrazného ekonomického a cenového zaostávania Slovenska a nízkej pružnosti a mobility našej pracovnej sily (určite aj v roku 2009) môže pre obyvateľov znamenať nezanedbateľné náklady: z vyššej inflácie, znehodnocovania úspor alebo cyklických výkyvov v produkcii a ne/zamestnanosti. Pri skorom vstupe Slovenska do eurozóny sa môže koruna nahradiť eurom na nevýhodnejšej (menej zhodnotenej) úrovni ako neskôr.
S eurom v menovej únii si tak na rozdiel od jeho dobrovoľného využívania „kupujeme“ aj podriadenosť politike ECB, väčšiu zviazanosť s inými ekonomikami EMÚ a „vstupenku“ na harmonizáciu ostatných ekonomických podmienok v Únii a na budovanie európskeho štátu. Hlavné riziká členstva v EMÚ preto súvisia s vývojom k politickej centralizácii Únie, s dôsledkom na stále väčšie obmedzenia konkurencie, osobnej slobody a zodpovednosti, a tým aj rastu životnej úrovne občanov v nej.
Opodstatnené je preto podmieniť vstup Slovenska do EMÚ vývojom v Únii s návratom od dnešných, harmonizačných a regulačných tendencií k základným slobodám a pripravenosťou našej ekonomiky na členstvo v eurozóne (aj na základe vlastných, testovacích, kritérií). Odklad rozhodnutia vlády o členstve krajiny v EMÚ na neskôr by tak na rozdiel od „snahy o vstup čím skôr“ mohol byť signálom o tom, že vláda skutočne zastáva tradičné hodnoty západnej civilizácie a nevháňa svojich občanov do neprimeraného rizika.
Peter Gonda, makroekonomický analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 7.9.2004
