Prečo zrušenie kvóra pre platnosť referenda nie je až taký dobrý nápad, ako sa na prvý pohľad javí
Poslanci Miroslav Kadúc, Martin Poliačik a Jana Žitňanská predložili do Národnej rady Slovenskej republiky návrhy noviel zákonov, ktorých cieľom je zrušiť referendové kvórum potrebné na platnosť konania miestneho referenda a referenda na úrovni vyšších územných celkov. Môže sa to javiť ako dobrý nápad, ale nie je to tak.
Okrem zrušenia kvóra pre platnosť referenda chcú poslanci tiež zjednodušiť proces, ktorý konaniu referenda predchádza. Poslanci dôvodia, že “v snahe podnietiť vyššiu účasť obyvateľov obce a vyššieho územného celku na aktívnom živote územnej samosprávy a posilniť práva občanov sa navrhuje znížiť percentá potrebné na vyhlásenie referenda na základe petície skupiny obyvateľov obce.” Prečo to nie je dobrý nápad, hoci na prvý pohľad by si mnohí občania povedali, že je?
Referendá na úrovni samosprávnych krajov
Je čistou ilúziou predpokladať, že poslancami navrhované opatrenia zjednodušujúce vyhlásenie referenda na úrovni krajov podnietia vyššiu účasť občanov na dianí v danom samosprávnom kraji, ako to navrhovatelia uvádzajú v dôvodovej správe. Akú spoločnú tému, ku ktorej by sa mali aktívne vyjadriť, majú mať napríklad obyvatelia Šamorína a súčasne obyvatelia Holíča? Veď jediné, čo ich spája (pričom mnohí z nich o tom ani nevedia), je, že administratívne sú ich mestá súčasťou nezmyselne vymedzeného Trnavského samosprávneho kraja.
Pokiaľ ide o samosprávne kraje, túto iniciatívu zákonodarcov možno považovať za absolútne márnu. Ak účasť občanov v samotných voľbách do orgánov samosprávnych krajov dosiaľ nikdy nepresiahla viac než 26,02% (rok 2001), ich záujem riešiť veci verejné v krajských referendách bude ešte podstatne nižšia. A ak sa o veciach verejných rozhoduje na základe vôle tak malej časti oprávnených voličov, legitimita takých rozhodnutí výrazne pokrivkáva, nemyslíte?
Žiadne kozmetické právne úpravy nemôžu zmeniť fakt, že našich osem samosprávnych krajov zdedených z mečiarizmu je natoľko umelých, že v nich nikdy v občanoch nevznikne pocit spoločne vnímanej regionálnej identity. Dosiaľ nenapravená (a možno už nenapraviteľná) chyba je v tom, že nemáme skutočné župy, ale tento hrubý paškvil zvaný vyššie územné celky.
Referendá na úrovni obcí a miest
Na jednej strane, dnešný stav, keď sa volieb do orgánov miestnych samospráv dlhodobo zúčastňuje v priemere približne polovica oprávnených voličov, sú podmienky pre platnosť miestneho referenda stanovené neodôvodnene prísne. V súčasnosti sú výsledky miestneho referenda platné, len ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Nie je preto prekvapivé, že u nás niet veľa príkladov platných referend, hoci území pre jeho vyhlásenie je vyše 2 900 – až toľko miestnych samospráv na úrovni obcí a miest totiž na tom našom malom Slovensku máme.
Na strane druhej, zrušiť referendové kvórum potrebné na platnosť konania miestneho referenda je riadne pritiahnuté za vlasy. Voľby a nie referendum predsa slúžia na to, aby občania vyjadrili svojím hlasom preferenciu ohľadom toho, komu mienia na volebné obdobie zveriť do rúk vedenie obce. Referendum by podľa predloženého poslaneckého návrhu dalo svojím spôsobom malým skupinám občanov moc zasahovať do rozhodovania vedenia obce počas volebného obdobia, čím by sa narúšal model zastupiteľskej demokracie, ktorý na Slovensku máme.
Ak už chcú ísť poslanci aktívnym občanom naproti, múdrejšie by bolo zastať niekde na polceste. Pokiaľ ide o obce, pre petíciu na obligatórne vyhlásenie miestneho referenda by mohlo postačovať, ak by ju predkladala skupina obyvateľov počtom nie menšia, než polovica z počtu voličov, ktorí sa zúčastnili na ostatných riadnych voľbách do orgánov miestnej samosprávy. A rovnako by malo byť stanovené i kvórum pre platnosť referenda – mala by sa ho teda zúčastniť aspoň polovica z počtu voličov, ktorí sa zúčastnili ostatných riadnych volieb do orgánov miestnej samosprávy. Občania by mali cítiť, že sa treba zúčastňovať riadnych volieb, a tiež, že nestačí podpísať petíciu, treba prísť vyjadriť svoj názor i následne v samotnom referende.
Komunálna reforma a referendá bez kvóra
Pokiaľ ide o miestne referendum týkajúce sa rozdelenia obce či zlúčenia obce s inou obcou či obcami, v týchto prípadoch by sa na dnes platnom právnom stave a danom prísnom kvóre nemalo meniť nič (a obdobne by to malo ostať v platnosti i v prípade odvolávania starostu). Problémom Slovenska je totiž absencia komunálnej reformy. Máme mimoriadne neefektívnu a rozdrobenú samosprávu, ktorú dnes na miestnej úrovni vykonáva vyše 2900 obcí, miest a mestských častí.
Dnes ďalšiemu rozdrobovaniu a deleniu samospráv bránia nielen ustanovenia § 2a zákona o obecnom zriadení, podľa ktorých sa obec môže rozdeliť, ak nové obce budú mať (okrem iného) najmenej 3 000 obyvateľov, ale zároveň aj ustanovenia § 11a zákona o obecnom zriadení, podľa ktorých s rozdelením obce musia súhlasiť jej obyvatelia v miestnom referende, a to je platné len vtedy, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda.
Namiesto toho, aby poslanci diskutovali o tom, ako na Slovensku v dohľadnej dobe spustiť tak potrebný proces municipalizácie – teda zlučovania obcí a združovania výkonu ich samosprávnych funkcií, prichádzajú s návrhom, ktorý by nepriamo umožnil zjednodušenie procesu vzniku ďalších obcí ich delením. Z tohto pohľadu je iniciatíva poslancov Miroslava Kadúca, Martina Poliačika a Jany Žitňanskej nesystémová, bez zasadenia do širšieho kontextu zmien, ktoré naša samospráva a táto krajina potrebuje ako soľ.
A dôvetok pre Daniela Lipšica, ktorý sa dlhodobo ako jeden z mála politikov snaží pomôcť občanom centrálnej Žehry (”nerómska” minorita) odčleniť sa od Žehry, ktorej samosprávu plne ovládajú na poste starostu i v zastupiteľstve miestni Rómovia z osady Dreveník, znie: problém s ignorovaním zákonnosti v tamojšej samospráve nezmizne rozdelením obce na rómsku a nerómsku, problém pokračovania porušovania zákonov v Žehre sa tým nijak nevyrieši. Riešením je komunálna reforma. Ak by sa vykonala komunálna reforma podľa prirodzených mikroregiónov, Žehra by bola spolu s ďalšími 11 obcami súčasťou municipality s jedným samosprávnym úradom, starostom a spoločným zastupiteľstvom so sídlom v Krompachoch, pričom tento región by mal vyše 20-tisíc obyvateľov.
Je tu však ešte niečo, čo ani tá najlepšia komunálna reforma, ani referendá vyriešiť nedokážu a ani riešiť nemajú. Dodržiavanie pravidiel a zákonnosti. Nielen v Žehre, ale i v Brunovciach, Dojči, Zemianskej Oľči, Rimavskej Seči, Ratkovej a mnohých ďalších obciach a mestách Slovenska. To je ďalšia hodená rukavica, ktorú by zákonodarcovia mali zdvihnúť zo zeme.
Autor je analytik KI.
Článok bol uverejnený dňa 13. novembra 2012 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
