Analytička nie je naklonená prehodnocovaniu dotácií pre školy podľa toho, či sú alebo nie sú štátne.
Vláda by mala naliať do vzdelávania viac peňazí, ale spravodlivo do všetkých typov škôl. V reakcii na Programové vyhlásenie vlády to konštatuje analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a vydavateľka portálu noveskolstvo.sk Zuzana Zimenová.
“Nezdá sa mi šťastná cesta, selektovať školy podľa toho, či ide o gymnázium, alebo strednú odbornú školu, a podľa toho im určovať nejaký obnos financií,” povedala pre agentúru SITA Zimenová. Analytička nie je naklonená ani prehodnocovaniu dotácií pre školy podľa toho, či sú alebo nie sú štátne.
“Nemal by byť rozdiel medzi súkromnými, cirkevnými a verejnými školami, pretože normatív nepatrí škole, ale žiakovi,” uviedla Zimenová. Obmedzenie normatívov považuje za riziko. Hovorí, že aj v kvalitných školských systémoch ako je napríklad fínsky vzdelávací model, je normatív garanciou spravodlivého financovania.
Zmeny v normatívoch
Nový kabinet deklaroval pre stredné odborné školy (SOŠ) väčšiu podporu. Prehodnotiť chce normatívy na SOŠ, pričom zohľadňovať plánuje ekonomickú náročnosť praktického vyučovania. Podľa analytičky by malo byť jasné, akú úroveň požaduje štát od jednotlivých typov škôl.
“Bohužiaľ, zatiaľ nemáme vytvorené nástroje na meranie kvality, to znamená, že štát nemá predstavu o tom, aká kvalitná tá-ktorá škola je,” poznamenala Zimenová. Maturitu či Testovanie 9 za dostatočný indikátor kvality škôl nepovažuje. Kritizuje aj uprednostňovanie SOŠ pred ostatnými typmi škôl.
“Rozumiem, že zamestnávatelia volajú po lepšie pripravenej pracovnej sile a že technické vysoké školy volajú po lepšie pripravených študentoch. Len neviem, aké opatrenia si pod posilnením SOŠ pán minister predstavuje,” uviedla Zimenová s tým, že vládne tézy sú príliš všeobecné.
Zlyháva pravica i ľavica
Zimenovej v programoch vlád dlhodobo chýba snaha pretransformovať školstvo na inkluzívny vzdelávací systém, ktorý by do bežných škôl včlenil všetky deti bez toho, aby ich štát selektoval v špeciálnych školách. Pri takomto systéme by podľa analytičky nebolo nutné pri každej výmene vlád diskutovať ani o relevantnosti osemročných gymnázií.
“Vláda by mala povedať, či má tento štát záujem vytvoriť vzdelávanie, ktoré bude kvalitné pre každého jednotlivca zodpovedajúc jeho individuálnym potrebám, či dá do škôl dostatok financií na zaplatenie špeciálnych pedagógov, psychológov, asistentov, a podobne,” konštatovala Zimenová.
Považuje to za jediné riešenie pre vzdelávanie rómskych detí. Namiesto toho vláda v PVV spomína internátne školy, ktoré by mali byť založené na dobrovoľnej báze pre deti z marginalizovaného prostredia.
“Je to hlboké nepochopenie problému rómskych žiakov a celého problému segregácie, ktorá prebieha i keď nie otvorene, ale skryte v našom školskom systéme. Štát zatiaľ nezvládol nastaviť systém tak, aby bol priateľský voči deťom zo slabých sociálnych skupín,” uzavrela Zimenová.
Pôvodne publikované v agentúrnej správe SITA dňa 28. apríla 2012 tu.
