Výsledky merania ekonomickej slobody v 155 krajinách sveta – pripravované The Heritage Foundation v spolupráci s denníkom The Wall Street Journal – zaregistrovali aj niektoré slovenské médiá. Predovšetkým vďaka výraznému zlepšeniu v umiestnení Slovenska v tomto rebríčku. Médiá sa však obmedzili len na stručnú správu o umiestnení a realizovaných „reformách“, vedúcich k tomuto umiestneniu. Nebude preto na škodu pozrieť sa na podstatu problémov, ktoré s tým súvisia.
Ekonomickú slobodu možno charakterizovať ako absenciu štátneho donucovania alebo obmedzovania produkcie, distribúcie či spotreby tovarov a služieb, ktorého rozsah presahuje mieru potrebnú pre ochranu a udržiavanie slobody občanov. Inak povedané, ľudia môžu voľne pracovať, vyrábať, konzumovať a investovať spôsobmi, o ktorých sa domnievajú, že sú najproduktívnejšie. Každé opatrenie vlády v sebe obsahuje donucovanie. Na zachovanie slobody občanov je však nevyhnutné mieru donucovania minimalizovať, pretože všetko iné znamená len pošliapavanie slobody.
Ak štát zasahuje do trhového prostredia v miere presahujúcej ochranu jednotlivca a majetku, podkopáva to ekonomickú slobodu. Ak štátna moc obmedzuje ľudí, ich správanie sa mení: nie k lepšiemu. Miera ekonomickej slobody sa znižuje – a s ňou aj prosperita a hospodársky rast.
Index ekonomickej slobody zohľadňuje pre každú krajinu desať faktorov: liberalizáciu obchodnej politiky, verejné výdavky a zasahovanie vlády do ekonomiky, menovú politiku, pohyb kapitálu a zahraničné investície, bankový a finančný sektor, mzdy a ceny, vlastnícke práva, mieru regulácie a vplyv šedej ekonomiky. Na základe týchto charakteristík boli krajiny rozdelené do kategórií slobodných, prevažne slobodných, prevažne neslobodných a slobodu potlačujúcich.
Pre nás môže byť lichotivé, že autori prisúdili Slovensku najvýraznejší posun oproti minulému roku zo všetkých civilizovaných krajín (ak nerátame štáty ako Kuba, Rwanda, Mauretánia, Senegal či Etiópia, ktorých úroveň slobody sa môže už len zvyšovať). Ale zaradenie do kategórie „prevažne slobodné“ znamená, že stále je tu značný priestor pre zmenšovanie vplyvu štátu na život občanov. Pre pomýlených priaznivcov Keynesa nezaškodí zopakovať príklady krajín, kde prosperita občanov nie je založená na čerpaní peňazí z (nad)štátnych fondov, štedrých dotáciách, investičných stimuloch alebo rozvojových programoch, ale predovšetkým na dôslednom uplatňovaní vlastníckych práv, atraktívnom podnikateľskom prostredí, nízkej miere regulácií, odstránení prekážok pre voľný obchod a nízkej miere štátneho intervencionizmu. Možno spomenúť tie najslobodnejšie – Hong-Kong, Singapúr, Nový Zéland či Írsko.
Na cestu z otroctva sme už vykročili. Je príliš ambiciózne túžiť po umiestnení medzi najlepšími, alebo – pre začiatok – aspoň v prvej dvadsiatke?
Martin Rojko
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 5/2004 dňa 4.2.2004.
