Hospodárske noviny hovoria s prezidentom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Petrom Zajacom
O Slovensku sa hovorí, že je konzervatívna krajina. Súhlasíte s týmto názorom? A dá sa to vôbec takto zovšeobecniť?
Závisí to od toho, čo si pod pojmom konzervatívny predstavujeme. Ak je to neochota na zmeny, Slovensko bolo vždy konzervatívne. Vývin moderného slovenského politického národa, najmä v zlomových časoch, je historicky charakteristický tým, že civilizačným zmenám, ktoré nás zasiahli, sme sa skôr prispôsobovali, ako by sme boli ich aktívnymi aktérmi. Pokiaľ používame pojem konzervatívny v politickom zmysle, tak Slovensko ako celok konzervatívne určite nie je. Skôr platí delenie na urbánnu – liberálnejšiu a rurálnu – konzervatívnejšiu časť. V oboch je však zažité najmä veľa toho socialistického v najhoršom zmysle slova. Skôr ako vyhranený konzervativizmus, liberalizmus či socializmus, charakterizuje Slovensko oportúnnosť, prispôsobivosť k danému stavu. To je aj najsilnejšia stránka politického života. Po roku 1989 boli však najradikálnejšími a dynamizujúcimi silami konzervatívci. Aby mohol byť konzervatívec konzervatívcom, musel po roku 1989 vykonať najdlhšiu cestu od komunizmu. Socialista a liberál to mali bližšie.
Existujú aspoň niektoré spoločenské javy, na ktoré majú Slováci vyhranený názor? Čo, napríklad, ochota znášať reformy?
Na jednej strane nemá Slovensko zmeny rado, na druhej strane im však práve pre svoju prispôsobivosť nekladie taký odpor, aký kladú reformám ostatné stredoeurópske, či nebodaj západoeurópske krajiny. Ak to, napríklad, porovnáme s Nemeckom, je ochota znášať reformy neporovnateľná.
Nie sú Slováci náchylní na socialistickú závislosť od štátu?
Sú. Nie je to len dedičstvo komunizmu, ale aj dedičstvo sociálneho systému, ktorý sa utváral v kontinentálnej Európe od 19. storočia. Bismarckov sociálny štát, ktorý robil z človeka svojho klienta, je tak neuveriteľne zakorenený, že je ho veľmi ťažké prekonať.
A čo morálne otázky? Sme v otázkach legalizácie drog či interrupcií konzervatívnejší alebo liberálnejší ako v okolitých krajinách?
Myslím si, že skôr konzervatívnejší. Čo sa týka legalizácie mäkkých drog, u nás nie je taký tlak ako u susedov či v západnej Európe. Čo sa týka interrupcií, za ostatných štyridsať rokov sa zmýšľanie ľudí výrazne zmenilo. Bez ohľadu na zákony si ľudia začínajú uvedomovať dve veci. Posúva sa chápanie začiatku a konca života. Dnes začínajú byť ľudia obozretnejší. Počet interrupcií trvalo klesá a neexistuje nejaký silný tlak na legalizáciu eutanázie.
Sme ochotní vôbec tolerovať inakosť?
Slováci vždy žili v etnicky rôznorodom prostredí a v každodenných vzťahoch sa tomu usilovali prispôsobiť. Na druhej strane je u nás silne zakorenená nedôverčivosť k inakosti – voči Židom je dnes pomerne malá, voči Maďarom väčšia a takmer všeobecná je voči Rómom. A to nehovorím o možných problémoch súvisiacich s očakávanou migráciou. Naopak, v porovnaní s obdobím spred sto rokov sa zmenšila tradičná konfesionálna nevraživosť. Súvisí to zrejme aj so sekularizáciou spoločnosti a štátu. Spoločnosť sa stala tolerantnejšou, čo však neviedlo len k znášanlivosti, ale aj k ľahostajnosti a rozplývaniu hodnôt.
Rozplývanie akých hodnôt?
Sú to hodnoty ako poctivosť, statočnosť, pracovitosť, slušnosť, lojalita voči komunitám, v ktorých žijem, akými sú rodina a pracovisko, ale aj lojalita voči politickým spoločenstvám, ktorých som členom. Tá je takmer nulová, čo vedie k tomu, že z politiky sa stáva kšeft.
Niektorí konzervatívci chápu toto rozplývanie hodnôt ako prejav liberalizmu. Dokážete sa s tým stotožniť?
Je to otázka toho, čo chápeme pod pojmom liberalizmus. Strany, ktoré sa u nás hlásili k liberalizmu, nevznikali najčastejšie ako politické spoločenstvá, ale ako obchodné spoločnosti.
Dá sa v rámci celej spoločnosti hovoriť o nejakých vyhranených ideologických skupinách?
Najväčší problém vidím v tom, že proces kryštalizácie politických strán bol Mečiarovým volebným zákonom z roka 1998 zastavený. V rámci maďarskej politickej reprezentácie neexistujú už ideologicky vyhranené prúdy, základom je etnická príslušnosť. V SDK sa spojil konzervatívny, liberálny, zelený a socialistický prúd, čo viedlo k tomu, že ich prirodzené rozdiely sa zotreli a vznikla zberná nádoba všetkých možných názorov, ktorej ostala v SDKÚ už len vôľa mať moc. SDKÚ sa v tom začala podobať na dnešnú ĽS-HZDS alebo Smer. Jedinou ideologickou, a v tomto zmysle konzistentnou stranou, zostalo KDH. A naň sa vyvíja veľký všeobecný tlak, aby sa svojej konzistencie zbavilo.
Na aké hodnoty sa odvoláva konzervativizmus?
Konzervativizmus tradične uprednostňuje pred veľkými teoretickými konštrukciami skúsenosť, stálosť názorov a postojov, chápanie slobody ako trvalej zodpovednosti. Konzervativizmus sa odvoláva na silnú lojalitu voči spoločenstvu. V kresťanskodemokratickej časti je to navyše silná viazanosť na vieru a cirkev.
Má konzervativizmus niečo spoločné s liberalizmom?
Majú styčné dva body: Väzbu na liberálnu demokraciu a príklon k liberálnej ekonomike.
A so socializmom?
Konzervativizmus a socializmus majú silnú väzbu na spoločenstvo. Základný rozdiel je však v tom, že socialisti sa spoliehajú na zaopatrovaciu a prerozdeľovaniu funkciu štátu, konzervatívci chápu štát ako záruku spravodlivého zaobchádzania s občanom, záruku jeho bezpečnosti a ochrany proti vonkajšiemu nepriateľovi.
Dňa 14. júla uplynie 215 rokov od dobytia Bastily, ktorým sa začala Francúzska revolúcia. Na jej dedičstvo sa často odvolávajú socialisti i liberáli. Ako by ste z pozície konzervatívca zhodnotili jej vplyv?
Odpoviem metaforou. V októbri 1989 ma môj švagor zaviedol k Jeffersonovmu pamätníku vo Washingtone a povedal mi, že v zásade existujú dve základné koncepcie – rousseauská a jeffersonovská. Rousseau tvrdil, že človek je v zásade dobrý, len má zlé zákony, ak bude mať lepšie, bude lepší. Jefferson tvrdil, že človek je dobrý aj zlý a dobré zákony môžu obmedzovať jeho zlo. Vtedy som pochopil, že som jeffersonovcom. Bližšie mi je aj americké stanovisko konštitucionálnych, a nie sociálnych revolúcií. Francúzska revolúcia priniesla moment sociálnych revolúcií, čo sú vždy násilné revolúcie, spojené so sociálnymi prevratmi.
Francúzska revolúcia priniesla aj politický pluralizmus…
Áno, hoci musím povedať, že dnes čoraz častejšie spomínam na monarchistu Júliusa Satinského. Demokracia sa dnes berie príliš formálne a menej ako základná obrana slobôd. Najlepšie to vidno pri Ústave EÚ, ktorá prináša menej slobôd a ekonomickej konkurencie, viac centralizmu, byrokracie a sociálneho utopizmu. Prináša rozhodne viac nevýhod ako výhod, a predsa sa do nej bezmyšlienkovite hrnú celé štáty.
Rozhovor bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny dňa 9. júla 2004
