Máme za sebou šieste komunálne voľby od pádu totality. Komunálne voľby 2010 sú zároveň siedmymi voľbami v poradí od parlamentných volieb 2006 počnúc, v ktorých dosiahnutý výsledok do značnej miery oprávňuje stranu SMER vyhlasovať sa za ich víťaza.
Hoci účasť vo voľbách ostala tesne pod úrovňou 50% oprávnených voličov, nejde o žiadnu pohromu. Oproti prvým slobodným voľbám do samosprávy v roku 1990 je toto číslo nižšie len o necelých 15%, pričom prepad záujmu o parlamentné voľby za rovnaké obdobie bol viac než dvojnásobný.
Účasť a manipulácie
Účasť v tohtoročných komunálnych voľbách bola nepatrne vyššia než pri predošlých komunálnych voľbách a neprejavil sa ani syndróm únavy z volieb. Voľby do samosprávy obcí pritom zavŕšili volebnú žatvu, ktorá začala v roku 2009 dvojkolovými prezidentskými voľbami nasledovanými v krátkom slede voľbami do europarlamentu, čiastočne dvojkolovými župnými voľbami a zlomovými parlamentnými voľbami v júni 2010. Vrcholný záťažový test účasti však možno čakať v nasledujúcich komunálnych voľbách koncom roka 2014. Ukončí sa nimi totiž supervolebný rok, kedy v priebehu dvanástich mesiacov na Slovensku prebehne všetkých päť druhov volieb.
Aj v týchto voľbách sme boli svedkami porušovania hlúpeho moratória, čoraz viac rozširujúceho sa kupovania (najmä rómskych) hlasov a manipulácie s výsledkami pri sčítavaní hlasov v okrskových volebných komisiách. Na desiatky podozrení z volebných podvodov si bude musieť posvietiť ústavný súd a už vopred hlási, že v zákonných lehotách zrejme nerozhodne vždy. Aj v týchto voľbách nemohli využiť svoje právo občania, ktorí boli v čase ich konania mimo miesta trvalého bydliska, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Aj tieto voľby boli výkrikom, voči ktorému boli naši zákonodarcovia roky hluchí. Potreba prijať jednotný volebný kódex tak kričí naďalej.
Nezáujem v krajine poslancov
Aj v týchto voľbách sa našli obce, v ktorých nik nemal záujem kandidovať na post starostu a opustené ostanú i niektoré poslanecké stoličky. O potrebe komunálnej reformy sa však napriek tomu nahlas veľmi nehovorí.
Napriek horekovaniu o kríze a výpadkoch príjmov, len v máloktorej samospráve siahli poslanci po možnosti znížiť svoj počet a redukovať i týmto krokom výdavky. Naďalej nás v 2926 samosprávach bude zastupovať viac než 21 tisíc komunálnych poslancov. Aký to rozdiel oproti populačne i rozlohou porovnateľnému Dánsku, v ktorom si občania na jeseň 2009 zvolili do 98 municipalít približne 2500 poslancov.
Nezávislí straníci: vľavo v bok
Fiasko pravice zďaleka nedemonštruje len očakávaná prehra v súboji o post primátora hlavného mesta. Naopak, nebyť tej, koalície v meste na modrom Dunaji by mohli byť so spoločným postupom a výsledkom spokojné. Z jedenástich slovenských miest s počtom obyvateľov nad 50 tisíc je primátorom jediný člen pravicovej strany, a to Vladimír Butko (KDH) v Trnave.
Nepochybne je úspechom, že v Banskej Bystrici bola prelomená dlhoročná tradícia ľavicových primátorov, a to vďaka last minutepravicovej svadby z rozumu, z ktorej profitoval nestraník Peter Gogola. Naopak, z neschopnosti dohody „vraňarských“ pravičiarov vyšiel triumf Richarda Rašiho a biznisplánu SMERu s košickým Mostom i Hídom. K fenoménu Pavla Hagyariho, ktorý v Prešove opäť získal viac hlasov než všetci jeho konkurenti dohromady, pribudol i nezávislý Richard Rybníček, ktorý rázne sčeril páchnuce trenčianske vody.
Viacerí poslanci NR SR zo SMERu budú zároveň v regiónoch vo funkciách primátorov posilňovať pozície strany pred ďalšími voľbami. Slovenský volič vidí a verí v sľubovaný lokálpatriotský klientelizmus, ktorý takéto zdvojenie môže mestu priniesť. Straty pozícií ĽS-HZDS a SNS v prospech SMERu sú v prípade Mečiarovej strany posledným klincom . V prípade, že si do rakvy v blízkej dobe ľahne i rozhádaná SNS, SMER môže síce ďalej rásť, no časom by mohol ostať osamotený ako legendárny kôl v plote.
Pravica v najväčších mestách okrem Bratislavy prehrala i súboje o zastupiteľstvá, v ktorých budú prvé husle hrať SMER a tzv. nezávislí, medzi ktorými však zďaleka nenájdeme len skupiny počestných občianskych kandidátov, ale i mnohých bývalých straníkov skrývajúcich sa v novom módnom nezávislom šate.
Na hanbu
Slovensko sa po komunálnych voľbách červená opäť o niečo viac. Pravica by sa však mala červenať tiež. Nie rétorikou a podkladaním sa Ficovi, ale od hanby. Od hanby z neschopnosti dohodnúť sa na spoločných kandidátoch. Od hanby z neschopnosti ponúknuť pravicovým voličom takých kandidátov, ktorí by voličov oslovili a presvedčili, že na funkciu majú. A v neposlednom rade od hanby za divoké koalície a bratanie sa so SMERom, na vládnutie s ktorým sa nejedna z vládnych strán pripravuje.
Komunálne voľby boli v tomto zmysle len testom. Víťazom volieb je pán, ktorého hlas sa nápadne podobá na hlas na istej nahrávke o nekalom financovaní strany. Pán, ktorého napriek tomu časť našej pravice bez rozpakov legitimovala nielen spoluprácou s jeho stranou v komunálnych voľbách, ale i tým, že ho zvolila za podpredsedu parlamentu. Nedá sa kričať „chyťte zlodeja“, keď si s ním a jeho kumpánmi zároveň podávate ruky.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 12/2010.
