Príslušnosť k západnej civilizácii nezávisí od geografickej polohy, ale od myslenia a konania ľudí. Na Slovensku sme sa napríklad pred 29. rokmi zbavili socializmu, v hlavách mnohých však ostal – a do ďalších sa dostal.
Dominantné kolektivististické videnie Slovákov potvrdil nedávno zverejnený prieskum Focusu pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Podľa neho je u nás stále viac tých, ktorí si myslia, že v socializme sa ľuďom žilo lepšie ako dnes – takmer 43 percent.
Ľudia totiž podliehajú mýtom o socializme, spomienkovému optimizmu, relativizujú represívnosť režimu a preferujú istoty pred slobodou, ktorá je spojená s rizikami a vyžaduje zodpovednosť. Podľa prieskumu až 77 % súhlasí s tým, že za socializmu bol dostatok užitočnej práce, 63% že ľudia sa dožívali vyššieho veku, 59 % že socializmu sa hospodársky darilo a 45% že nebol totalitným režimom…
Historické fakty to vyvracajú, napríklad viac ako polovičný prepad ekonomickej výkonnosti socialistického Československa oproti Rakúsku, približne o 6 rokov nižšia dĺžka života ľudí na jeho konci ako dnes a stovky popravených z politických dôvodov a zabitých pri odchode zo socialistického „raja“. Kolapsy krajín východného bloku a dnes napríklad Severnej Kórey, či Venezuely sú dôsledkom socializmu, nie chybnej realizácie jeho myšlienok. Potvrdzujú napríklad argumenty Ludwiga Misesa a Friedricha Hayeka o systematickom ekonomickom a morálnom zlyhávaní socializmu.
Bez súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov nevznikajú reálne ceny a nie je možná racionálna ekonomická kalkulácia a ekonomika. Centrum nemôže ani poznať všetky relevantné informácie a nedokáže racionálne rozhodovať, lebo znalosti sú v spoločnosti rozptýlené a decentralizované a využiteľné iba jednotlivcami.
Socializmus s konštruktom pretvárania ľudí a morálky vyvoláva inštinkty z malých spoločenstiev a podkopáva evolučne vyvinutú morálku a kultúru otvorenej spoločnosti. Ide proti slobode, vlastníctvu, zmluvnosti, poctivosti, rovnosti pred právom a spravodlivosti, individualite a rodine, deľbe práce, obchodu a trhu, konkurencii, peniazom, zisku a iným univerzálnym atribútom a pravidlám civilizácie.
Je založený na triednom konflikte a inštitucionálnom donucovaní, čo vedie k neslobode. Ako intelektuálny a historický omyl je tak neekonomický, nemorálny, antihumánny a pre spoločnosť deštrukčný. Napriek tomu veľa ľudí verí v životaschopnosť jeho ideí v demokracii a na Západe počuť volania po väčšej váhe jeho prvkov.
Na Slovensku dnes prevládajú ľudia s etatistickým videním, aj keď niektorí z nich sa deklarujú ako „pravicoví“. Podľa ich odpovedí v prieskume je len 7 % ľudí ekonomicky napravo od stredu a 4 % pravicovo zmýšľajúcich. Až 81 % si napríklad myslí, že vysokoškolské štúdium nemá byť spoplatnené.
Dôsledkom podliehania mýtom o socializme a sociálnom štáte a príklonu k nim je menej reálneho podnikania a viac mentality nárokovateľnosti. Tú prehlbujú aj sociálne balíčky. Závislejší ľudia od vlády viac podporujú jej intervencie a rast.
Výzvou dneška je preto búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte. Príslušnosť k západnej civilizácii a jej udržanie a rozvinutie totiž závisí aj od vytlačovania všetkých podôb a prvkov socializmu z hláv – normami civilizovanej spoločnosti, odvíjajúcimi sa od osobnej zodpovednosti.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a vedúci projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 29. júla 2018.
