Uplatňovanie konceptu brániacej sa demokracie v právnych podmienkach Slovenskej republiky
„Neobmedzená tolerancia vedie k zániku tolerancie. Ak rozšírime neobmedzenú toleranciu aj na tých, ktorí sú netolerantní, ak nebudeme pripravení brániť tolerantnú spoločnosť proti náporu netolerantných, potom budú tolerantní zničení a tolerancia s nimi.“[1]
– Karl Popper
Úvod
Extrémizmus je neoddeliteľnou súčasťou demokratickej spoločnosti, no zároveň ohrozuje jej existenciu. Demokracia, žiaľ, nemá dostatok mechanizmov, aby sa ubránila všetkému, čo jej škodí a niektoré princípy, na ktorých bola založená, sú zároveň dôvodom jej zraniteľnosti.[2] V našej histórii by bolo možné nájsť viacero prípadov, kedy bola demokracia zneužitá jej nepriateľmi k získaniu moci, keďže sa nedokázala sama ubrániť.
Korene brániacej sa demokracie siahajú až do obdobia antiky, no neskôr debaty o ochrane demokracie ustúpili do úzadia.[3] V povojnovom období sa začína opäť hovoriť o brániacej sa demokracii (tzv. militant democracy) – jej nová podoba mala jasne ukázať, že demokracia stojí na zachovávaní ľudských práv a slobôd, avšak len do chvíle, kedy sú tieto zneužité za účelom odstránenia základných demokratických princípov. V tomto ponímaní by demokracia nemohla dovoliť, aby jej vlastné princípy umožnili jej zničenie a musela by sa sama brániť, a to aj za cenu, že takto pošliape základné idey, na ktorých stojí.[4]
Vzhľadom na uvedené je koncept brániacej sa demokracie často predmetom kritiky. Sajó varoval, že prostriedky brániacej sa demokracie budú podliehať veľkej averzii, čo nazval až ústavným riskom, pričom tento efekt bude podľa neho možné pozorovať predovšetkým v postkomunistických štátoch, čo sa v súčasnosti ukazuje ako úvahovo správne.[5] Osobitne by sme poukázali na jeden z viacerých dôvodov kritiky konceptu brániacej sa demokracie, ku ktorému sa vrátime nižšie, a to, že konanie štátu v reakcii na určitú hrozbu bude natoľko výrazné, že prekročí zákonnú hranicu.[6]
Za zakladateľa konceptu brániacej sa demokracie v modernom poňatí sa považuje Loewenstein, ktorého závery boli legislatívne začlenené do nemeckej ústavy z roku 1949.[7] Jedným zo súčasných významných teoretikov brániacej sa demokracie sa stal Capoccia, ktorý v roku 2013 analyzoval dovtedajší výskum, ktorý rozdelil do oblasti ústavného práva a politológie.[8]
Do pozornosti dávame, že mnoho zahraničných autorov dáva legislatívu a judikatúru medzivojnového Československa za jeden z prvých príkladov, kedy došlo k uvedomeniu si potreby brániť demokraciu – typickým príkladom je zákon č. 50/1923 Sb. na ochranu republiky v z. n. p. či zákon č. 201/1933 Sb. o zastavování činnosti a o rozpouštění politických stran v z. n. p.. Samotný Loewenstein sa vyjadril, že to bola práve Československá republika, ktorá prijala „najkomplexnejšie a inteligentnejšie právne predpisy proti fašizmu, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú v každom modernom štáte, a navyše orgány využili právomoci, ktoré im boli priznané s nevyčerpateľnou energiou“.[9] Táto legislatívna úprava i rozhodovacia prax mohli byť východiskové pre obranné poňatie demokracie po roku 1989.[10]
Cieľom tohto článku je skúmať koncept brániacej sa demokracie a jeho uplatnenie v právnych podmienkach SR, ako aj skúmať vybrané právne nástroje slúžiace na ochranu demokracie a posúdiť ich vhodnosť, resp. poukázať na ich nedostatky. Pri spracovaní tohto článku budeme vychádzať z hypotézy, že existujúce právne nástroje v podmienkach SR sú dostatočnou garanciou zabezpečenia ochrany demokracie. Vymedzený cieľ článku sa pokúsime dosiahnuť pomocou metódy vedeckej analýzy, ale aj pomocou metódy syntézy či deskripcie.
Koncept brániacej sa demokracie dnes
Hodnotová orientácia našej demokracie vychádza už z preambuly Ústavy SR, ako aj z preambuly Listiny základných práv a slobôd, z ktorých jednoznačne vyplýva, že Slovenská republika je vybudovaná na zásadách zodpovedajúcich princípom brániacej sa demokracie. Podľa týchto preambúl je potrebné vykladať celý právny poriadok SR, pričom odkazy na obranyschopné mechanizmy majú normatívnu silu a môžu, resp. musia byť zohľadňované pri reakcii na extrémistické prejavy.[11]
V uvedenej súvislosti bola zverená dôležitá úloha súdnej moci a možno uviesť viacero prípadov, kedy sa súdy s princípmi brániacej sa demokracie stotožnili a tento koncept využili v odôvodnení svojich rozhodnutí. Príkladmo uvádzame:
- Nález Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky, sp. zn. Pl. ÚS 5/92, zo dňa 04.09.1992 – ústavný súd sa v tomto rozhodnutí postavil za možnosť trestného stíhania osoby za podporu, propagáciu či prejav sympatií k hnutiam obmedzujúcim práva a slobody občanov;
- Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. Pst 1/2009, zo dňa 17.02.2010 – v kauze rozpustenia „Dělnické strany“;
- Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 2011/10, zo dňa 28.11.2011 – v kauze spojenej s pravicovým extrémizmom, kde ústavný súd deklaroval východiská brániacej sa demokracie za základ českej demokracie;
- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Tdo 51/2017, zo dňa 01.03.2018 – vo veci podnecovania k obmedzovaniu práva na súkromie, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na osobnú slobodu a práva na ľudskú dôstojnosť občanov Slovenskej republiky pre ich príslušnosť k rómskej menšine prostredníctvom sociálnej siete Facebook;
- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2To/10/2018, zo dňa 03.09.2019 – vo veci hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ktorého sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a člen Výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko v rámci živého vysielania v rádiu.
Koncept brániacej sa demokracie je podľa nášho názoru východiskom v boji proti extrémizmu ako takému, ako aj v boji voči iným neduhom, ktoré v súčasnosti predstavujú ohrozenie demokracie, a to sú dezinformácie šírené konšpirátormi na internete či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach, ktoré sa obsahovo často prelínajú aj s extrémistickými prejavmi, resp. s inou trestnou činnosťou. Ďalej preto pozornosť zameriame na vybrané vnútroštátne právne nástroje, v ktorých vidíme premietnutý koncept brániacej sa demokracie, pričom bližšie priblížime ich právnu úpravu. Takýmito tradičnými právnymi nástrojmi brániacej sa demokracie sú zákaz a rozpustenie zhromaždenia extrémistov či rozpustenie politickej strany vykazujúcej extrémistické tendencie. Pozornosť by sme však radi zamerali aj na „novinky“ našej legislatívy, a to na inštitút blokovania škodlivého obsahu, ako aj na nové konanie o zamedzení nelegálneho obsahu. Dané právne nástroje sme vybrali práve z dôvodu, že ich považujeme za vysoko aktuálne.
Vo všetkých uvedených prípadoch dochádza k zásahu do ústavne chránenej slobody prejavu a s ňou súvisiacim právom na informácie. Samotná Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len ako „Ústava SR“) však vo svojom čl. 26 ods. 5 predpokladá obmedzenie slobody prejavu a práva vyhľadávať a šíriť informácie, a to vtedy, ak „ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“. I tu možno vidieť premietnutý koncept brániacej sa demokracie, ktorý je základom európskeho modelu.[12] V porovnaní s európskym prístupom ku slobode slova, v USA hovoríme o tzv. tolerantnej demokracii.[13]
Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že koncept brániacej sa demokracie je jednou z foriem ochrany demokracie, ktorá sa od iných foriem demokracie odlišuje „ofenzívnym použitím represívnych legislatívnych nástrojov obmedzujúcich práva a slobody extrémistov“.[14]
Zákaz a rozpustenie zhromaždenia extrémistov
Z čl. 28 Ústavy SR vyplýva, že podmienky výkonu práva pokojne sa zhromažďovať ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v z. n. p. upravuje dve významné kompetencie obce, a to zákaz a rozpustenie zhromaždenia, avšak tieto podľa platnej legislatívy nie sú dostatočne efektívne v oblasti boja proti extrémizmu a „kompetencie obce tak, ako sú upravené v právnom poriadku SR, nie sú dostatočné a umožňujú nerešpektovanie opatrení pri ich aplikácii“.[15]
V uvedenej súvislosti dávame do pozornosti prípad mesta Snina, v ktorom sa zhromaždenie aj napriek jeho predchádzajúcemu zákazu uskutočnilo. Mesto Snina v roku 2018 zakázalo zhromaždenie, ktorého účelom bolo poukázať na vysoký nárast kriminality neprispôsobivých občanov, a to po zohľadnení skutočností, ako je osoba zvolávateľa, jeho členstvo v politickej strane s fašistickými tendenciami, ako aj skutočnosti, že v meste a okrese Snina nebol v ostatnom období evidovaný zvýšený nárast kriminality.[16] (Pre úplnosť uvádzame, že toto rozhodnutie neskôr neobstálo v súdnom prieskume, a to z dôvodu, že účel zhromaždenia uvedený v oznámení nebol vyslovene v rozpore so zákonom.)
Podľa zákona má byť automaticky rozpustené uskutočnené zhromaždenie, ktoré bolo vopred zakázané. V tomto prípade sa tomu tak nestalo, pretože jeho zvolávateľ na mieste konania zhromaždenia uviedol, že konané zhromaždenie nie je tým zhromaždením, ktoré bolo zakázané, a teda toto zhromaždenie bolo možné kvalifikovať ako neoznámené, pričom uskutočnenie neoznámeného zhromaždenia nie je dôvodom na jeho automatické rozpustenie. Domnievame sa, že v takomto prípade došlo k zneužitiu práva[17], pričom prípad mesta Snina tak môže byť nebezpečným precedensom.
Rozpustenie politickej strany vykazujúcej extrémistické tendencie
Samotná Ústava SR vo svojom čl. 29 predpokladá obmedzenie práva zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich, a to vtedy, ak „je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných“. Politické strany sú na jednej strane základom demokratického systému, no na strane druhej sa môžu stať prostriedkom na preniknutie extrémnych postojov do politickej a spoločenskej debaty.[18]
V tejto súvislosti by sme osobitne zamerali pozornosť na rozpustenie politickej strany vykazujúcej extrémistické tendencie podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len ako SSP), čo je možné považovať za opatrenie ultima ratio. Menej drastickým prostriedkom je podľa Najvyššieho súdu SR najmä trestné stíhanie konkrétnych osôb a eliminácia ďalších nedovolených alebo protispoločenských činností administratívnymi prostriedkami nižších stupňov.[19]
Preukázanie rizikovosti politickej strany pre demokraciu je v prípade rozpustenia už existujúcej politickej strany vzhľadom na jej faktické fungovanie omnoho jednoduchšie ako v prípade odmietnutia registrácie politickej strany.[20] Podľa ust. § 11 SSP Najvyšší správny súd rozhoduje v konaní o žalobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie politickej strany, a to vtedy, ak politická strana svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.
Na tomto mieste nemožno opomenúť Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Volpp/1/2017, zo dňa 29.04.2019, ktorým bola žaloba na rozpustenie politickej strany zamietnutá. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uvádza, že: „všeobecne akceptuje koncept demokracie schopnej brániť sa“. Najvyšší súd SR argumentoval o. i. tým, že žalovaná politická strana má len 14 poslancov, a teda na prijatie akéhokoľvek zákona, resp. zmeny zákona nedisponuje potrebným počtom hlasov.
Neskôr sa hovorilo o tom, že právoplatný odsudzujúci rozsudok voči M. K. by mohol byť argumentom na rozpustenie politickej strany, no podľa správy, ktorú zverejnila Generálna prokuratúra SR daná politická strana „nemá reálny potenciál a príležitosť zrealizovať politické zmeny ohrozujúce demokraciu, a teda, že nehrozí bezprostrednosť rizika pre demokraciu“, pričom boli zohľadnené kritériá ako napr. „veľkosť strany, rozkol v strane, koaličný potenciál, počet poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky, tzv. výtlak a pod“.[21]
Daná politická strana je síce v súčasnosti vo volebných prieskumoch pod hranicou zvoliteľnosti, no závery Najvyššieho súdu SR a Generálnej prokuratúry SR, žiaľ, nereflektujú súčasný stav – ukazuje sa, že hlasy poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátnej listine tejto strany, sú v parlamente rozhodné – de facto možno hovoriť aj o určitom koaličnom potenciáli.
Blokovanie škodlivého obsahu
Uplatnenie konceptu brániacej sa demokracie vidíme ďalej aj v inštitúte blokovania škodlivého obsahu podľa ust. § 27b zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., pričom rozhodnúť o blokovaní škodlivého obsahu alebo škodlivej aktivity bolo možné len s platnosťou do 30.09.2022, a teda v súčasnosti už nie je blokovaný žiaden subjekt. Inštitút blokovania škodlivého obsahu bol o. i. reakciou na dezinformácie, ktoré sa začali šíriť po začiatku medzinárodného ozbrojeného konfliktu na Ukrajine. Bolo potrebné takéto blokovanie v záujme ochrany demokracie pred dezinformáciami a vojnovou propagandou? Jednoznačne áno. Bolo blokovanie uskutočnené správnym spôsobom? Rozhodne nie.
Husovec vo svojom článku poukazuje na to, že regulácia blokovania nespĺňala ani základné ústavné požiadavky, pričom slovenská regulácia blokovania bola nastavená horšie ako obdobný ruský zákon (pred začiatkom medzinárodného ozbrojeného konfliktu na Ukrajine), pričom len zamestnanci štátu boli brzdou v tom, aby bola naša nová regulácia rovnako zneužitá.[22] Problém bol, resp. je v neurčitosti pojmu závažná dezinformácia, v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí, ako aj v samotnom blokovaní celých webov (t. j. vrátane obsahu, ktorý nie je škodlivý), navyše nešlo len o blokovanie webov, ale o ich faktické vymazanie a problémom je aj to, že by mal o blokovaní rozhodovať iný orgán ako súd. Husovec zároveň uvádza, že „spackaná obrana nie je žiadna obrana právneho štátu“.[23]
Inštitút blokovania škodlivého obsahu uvádzame ako negatívny príklad, kedy konanie štátu v reakcii na určitú hrozbu bolo natoľko výrazné, že prekročilo zákonné hranice, takže kritika konceptu brániacej sa demokracie je na tomto mieste pochopiteľná a opodstatnená.
Zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu na platformách na zdieľanie obsahu
Koncept brániacej sa demokracie vidíme premietnutý aj v novom konaní o zamedzení nelegálneho obsahu podľa ust. § 151 a nasl. zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), ktorý s účinnosťou od 01.08.2022 zaviedol unikátny mechanizmus zameraný na zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu na online platformách. Nelegálnym obsahom sa na účely nového zákona rozumie o. i. obsah, ktorý napĺňa znaky extrémistického materiálu, podnecuje ku konaniu alebo schvaľuje konanie, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov terorizmu, alebo napĺňa znaky trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia alebo trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Vďaka novému konaniu bude ochrana poskytnutá jednak ľudskej dôstojnosti, no v konečnom dôsledku aj demokracii ako takej.
Predovšetkým neregulované siete ako Telegram, 4chan či 8chan predstavujú pre spoločnosť a pre samotnú demokraciu najväčšie nebezpečenstvo. V našich geografických podmienkach Telegram ovládli extrémisti a konšpirátori, pričom tieto kanály presadzujú ruský pohľad na situáciu na Ukrajine, no výnimkou nie je ani otvorene antisemitský obsah či obsah zameraný rasisticky alebo proti sexuálnym menšinám.[24] Telegram navyše proti nenávistným obsahom prakticky vôbec nezasahuje, neodstraňuje ich a ani neposkytuje súčinnosť. Sociálne siete 4chan a 8chan sú využívané aj neonacistami a sympatizantmi teórie o nadradenosti bielej rasy, pretože majú veľmi voľné pravidlá a ich obsah je takmer neregulovaný. Extrémisti sa tak môžu združovať v online priestore a vyjadrovať názory, za ktoré by boli na väčších sociálnych sieťach zablokovaní.[25] Vzhľadom na uvedené vnímame právnu reguláciu obsahu na sociálnych sieťach v súčasnosti ako nevyhnutnú.
Záver
V článku sme poukázali na vybrané právne nástroje, v ktorých vidíme premietnutý koncept brániacej sa demokracie, pričom ich považujeme za vysoko aktuálne. Slovenská legislatíva síce zahŕňa výrazné obranné prvky, no pokiaľ ide o hypotézu stanovenú v úvode tohto článku, a to, že existujúce právne nástroje v podmienkach SR sú dostatočnou garanciou zabezpečenia ochrany demokracie, musíme konštatovať, že nedošlo k potvrdeniu tejto hypotézy, a to vzhľadom na nasledovné skutočnosti. Zákaz a rozpustenie zhromaždenia patria k tradičným nástrojom na ochranu demokracie, no aktuálnu právnu úpravu zákazu a rozpustenia zhromaždenia možno ľahko obísť. Ďalším tradičným nástrojom obrany demokracie je rozpustenie politickej strany, pričom na tomto mieste sme priblížili argumentáciu Najvyššieho súdu SR a Generálnej prokuratúry SR, ktorá sa nám vzhľadom na aktuálne dianie v parlamente javí ako nesprávna. Ďalej sme poukázali na inštitút blokovania ako na zlý príklad brániacej sa demokracie, ktorý zároveň vnímame ako možný dôvod kritiky konceptu brániacej sa demokracie. Napokon sme pozornosť zamerali na nové konanie, od ktorého očakávame, že zo sociálnych sietí urobí lepšie miesto, no keďže je nová práva úprava účinná len krátko, ešte nemožno zhodnotiť jej prínos.
Demokracia je krehká a ako bolo možné pozorovať v minulosti a žiaľ aj v súčasnosti, sama sa nedokáže ubrániť pred tým, aby bola zneužitá tými, ktorí si nectia jej základné princípy, na ktorých je vybudovaná, len ju zneužívajú za účelom získania moci. Udalosti z histórie sú mementom pre politickú aj právnu vedu a našou úlohou je poučiť sa z minulosti a demokraciu náležite chrániť aj pre nasledujúce generácie.
Autorka je interná doktorandka na Katedre ústavného práva a správneho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Zoznam použitých zdrojov
DRGONEC, Ján. Sloboda prejavu a sloboda po prejave. 1. vyd. Šamorín: Heuréka, 2013. ISBN 9788089122899. 410 s.
HUSOVEC, Martin. Súčasné blokovanie dezinformačných stránok je ústavne problematické. Čo s tým? In: Denník N. (online) cit. 22.10.2022. Dostupné na: https://dennikn.sk/2818631/sucasne-blokovanie-dezinformacnych-stranok-je-ustavne-problematicke-co-s-tym/
K DÔVODOM NEPODANIA ŽALOBY NA ROZPUSTENIE POLITICKEJ STRANY ĽSNS. (online) cit. 23.10.2022. Dostupné na: https://www.genpro.gov.sk/spravy-2ed7.html?id=3021
MAREŠ, Miroslav a VÝBORNÝ, Štěpán. Militantní demokracie ve střední Evropě. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2013. ISBN 9788073253264. 249 s.
MAREŠOVÁ, Alena. Kriminologické a právní aspekty extremismu. Praha: Institut pro kriminologii a sociální prevenci, 1999. ISBN 80-86008-59-2. s 7.
MATUŠKA, Peter. Koncept militantnej demokracie. In: COMENIUS časopis. ISSN 2454-0846. Dostupné na: https://comeniuscasopis.flaw.uniba.sk/2017/07/20/koncept-militantnej-demokracie/
REPIŠČÁKOVÁ, Diana, 2021. Kompetencie obce v oblasti boja proti extrémizmu so zameraním na zhromažďovacie právo. In: OBECNÉ ZRIADENIE – INTERPRETÁCIA KOMPETENCIÍ Recenzovaný zborník príspevkov z vedeckej konferencie 9. 11. 2021. Eds. Vladimíra Žofčinová – Rastislav Král – Viktória Kráľová (eds.) Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, ŠafárikPress. ISBN 978-80-574-0072-1. 304 s.
REPIŠČÁKOVÁ, Diana. Zhromaždenia extrémistov a zneužívanie práva. In: Jarná škola doktorandov UPJŠ 2022. Zborník príspevkov z 8. ročníka. Ed. Peter Fedoročko. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, ŠafárikPress, 2022. ISBN 978-80-574-0107-0. 291 s.
Rozhodnutie mesta Snina o zákaze zhromaždenia č. 01/2018/ZH/Pr zo dňa 13.08.2018
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Volpp/1/2017, zo dňa 29.04.2019
STRUHÁRIK, Filip a MIKUŠOVIČ, Dušan. Strelec z gej baru zdieľal na Twitteri extrémistický obsah, no profil mal až do útoku zamknutý. In: Denník N. cit. (online) 20.10.2022. Dostupné na: https://dennikn.sk/3054311/strelec-z-gej-baru-zdielal-na-twitteri-extremisticky-obsah-no-profil-mal-az-do-utoku-zamknuty/?ref=mwat
ŠLERKA, Jozef. Extremisté na Telegramu posilují. Včetně těch, co propagují invazi na Ukrajinu. In: investigace.cz. (online) cit. 27.03.2022. Dostupné na: https://www.investigace.cz/cesko-slovensko-telegram-ukrajina-rusko/
VÝBORNÝ, Štěpán. Nenávistný internet versus právo. Praha: Wolters Kluwer Česká republika, 2013. ISBN 9788073577667. 164 s.
Extremism, Free Speech and Counter-Terrorism Law and Policy. Ed. CRAM, Ian. Abingdon: Routledge, 2019. ISBN 978-0-429-46909-1. 215 s.
[1] WEBB, Emma. Finding the right balance in counter-extremism: debates and policies in the UK and Europe. In: Extremism, Free Speech and Counter-Terrorism Law and Policy. Abingdon: Routledge, 2019. s 132.
[2] MAREŠOVÁ, Alena. Kriminologické a právní aspekty extremismu. Praha: Institut pro kriminologii a sociální prevenci, 1999. s 7.
[3] MAREŠ, Miroslav a VÝBORNÝ, Štěpán. Militantní demokracie ve střední Evropě. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2013. s 11.
[4] VÝBORNÝ, Štěpán. Nenávistný internet versus právo. Praha: Wolters Kluwer Česká republika, 2013. s 37.
[5] Tamtiež. s 48.
[6] MAREŠ, Miroslav a VÝBORNÝ, Štěpán. Militantní demokracie ve střední Evropě. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2013. s 27.
[7] VÝBORNÝ, Štěpán. Nenávistný internet versus právo. Praha: Wolters Kluwer Česká republika, 2013. s 45.
[8] MAREŠ, Miroslav a VÝBORNÝ, Štěpán. Militantní demokracie ve střední Evropě. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2013. s 14.
[9] MATUŠKA, Peter. Koncept militantnej demokracie. In: COMENIUS časopis. ISSN 2454-0846. Dostupné na: https://comeniuscasopis.flaw.uniba.sk/2017/07/20/koncept-militantnej-demokracie/
[10] VÝBORNÝ, Štěpán. Nenávistný internet versus právo. Praha: Wolters Kluwer Česká republika, 2013. s 45.
[11] Tamtiež. s 46.
[12] DRGONEC, Ján. Sloboda prejavu a sloboda po prejave. 1. vyd. Šamorín: Heuréka, 2013. s 256-261.
[13] MAREŠ, Miroslav a VÝBORNÝ, Štěpán. Militantní demokracie ve střední Evropě. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2013. s 19.
[14] Tamtiež. s 28.
[15] REPIŠČÁKOVÁ, Diana. Kompetencie obce v oblasti boja proti extrémizmu so zameraním na zhromažďovacie právo. In: OBECNÉ ZRIADENIE – INTERPRETÁCIA KOMPETENCIÍ Recenzovaný zborník príspevkov z vedeckej konferencie 9. 11. 2021. Eds. Vladimíra Žofčinová – Rastislav Král – Viktória Kráľová (eds.) Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, ŠafárikPress, 2021. s 244.
[16] Rozhodnutie mesta Snina o zákaze zhromaždenia č. 01/2018/ZH/Pr zo dňa 13.08.2018
[17] K tomuto viď. bližšie REPIŠČÁKOVÁ, Diana. Zhromaždenia extrémistov a zneužívanie práva. In: Jarná škola doktorandov UPJŠ 2022. Zborník príspevkov z 8. ročníka. Ed. Peter Fedoročko. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, ŠafárikPress, 2022. s 91 – 95.
[18] MAREŠ, Miroslav a VÝBORNÝ, Štěpán. Militantní demokracie ve střední Evropě. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2013. ISBN 9788073253264. s 9.
[19] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Volpp/1/2017, zo dňa 29.04.2019
[20] MAREŠ, Miroslav a VÝBORNÝ, Štěpán. Militantní demokracie ve střední Evropě. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK), 2013. ISBN 9788073253264. s 137.
[21] K DÔVODOM NEPODANIA ŽALOBY NA ROZPUSTENIE POLITICKEJ STRANY ĽSNS. (online) cit. 23.10.2022. Dostupné na: https://www.genpro.gov.sk/spravy-2ed7.html?id=3021
[22] HUSOVEC, Martin. Súčasné blokovanie dezinformačných stránok je ústavne problematické. Čo s tým? In: Denník N. (online) cit. 22.10.2022. Dostupné na: https://dennikn.sk/2818631/sucasne-blokovanie-dezinformacnych-stranok-je-ustavne-problematicke-co-s-tym/
[23] Tamtiež.
[24] ŠLERKA, Jozef. Extremisté na Telegramu posilují. Včetně těch, co propagují invazi na Ukrajinu. In: investigace.cz. (online) cit. 27.03.2022. Dostupné na: https://www.investigace.cz/cesko-slovensko-telegram-ukrajina-rusko/
[25] STRUHÁRIK, Filip a MIKUŠOVIČ, Dušan. Strelec z gej baru zdieľal na Twitteri extrémistický obsah, no profil mal až do útoku zamknutý. In: Denník N. cit. (online) 20.10.2022. Dostupné na: https://dennikn.sk/3054311/strelec-z-gej-baru-zdielal-na-twitteri-extremisticky-obsah-no-profil-mal-az-do-utoku-zamknuty/?ref=mwat
