Zdá sa to neuveriteľné, ale je to tak. Práve čítate sté vydanie Konzervatívnych listov (KL) – mesačníka, ktorý vydávame od novembra 2004. Nik z nás vtedy netušil, ako dlho v snahe vydávať vlastné tlačené periodikum vytrváme. Nik z nás ale ani dnes nevie, či bude v našich možnostiach zvládnuť to i naďalej.
Listy sa za ten čas stali archívom a zrkadlom našich aktivít. Publikovali sme v nich nielen texty našich analytikov a spolupracovníkov, ale i významných osobností domácich i svetových.
Hoci neraz preberáme zaujímavé články písané pôvodne pre iné médiá, väčšina z niekoľkých desiatok autorov, vrátane tých zahraničných, píše texty priamo pre našich čitateľov.
Začíname
Od počiatku bola v listoch prítomná naša snaha „prinášať analýzy, štúdie a komentáre k aktuálnym problémom, k pripravovaným návrhom zákonov, k rôznym otázkam verejnej politiky, ako aj informácie o aktivitách KI,“ ako to v prvom čísle zadefinoval dlhoročný riaditeľ KI Ondrej Dostál.
Vytrvalo v nich publikujeme svoje názory, za ktorými si stojíme, bez ohľadu na ich ľúbivosť. S vedomím, že i roky po novembri 1989 „tu platí, že kto má vlastný názor, nie je na Slovensku cenený, ale kameňovaný,“ ako v onom prvom vydaní píše Štefan Hríb, v tom čase pripravujúci zrodenie týždenníka .týždeň, nášho kľúčového mediálneho partnera.
Príkladom je i článok súčasného riaditeľa KI Petra Gondu, ktorý už v novembri 2004 uvádzal „niekoľko dôvodov, prečo (by) sme sa nemali ponáhľať s rozhodnutím o vstupe do eurozóny.“ Pripomeňme si, že v tom čase skepsa z eura nebola v spoločnosti prítomná tak ako dnes, a hlas kritikov politický i mediálny mainstream ľahkovážne odtláčal na okraj, pokračujúc v debate o vstupe do eurozóny sťaby v štýle „pretekov v skokoch do tmy“.
Atlas našich snáh
Texty mnohých autorov zvučných mien ako Michael Novak, José Piñera, William Niskanen, Richard Rahn, Jesús Huerta de Soto či Pascal Salin sprevádzala i ich osobná účasť na prednáškach, ktoré v rámci Conservative Economic Quarterly Lecture Series (CEQLS) realizujeme od roku 2005.
Tento cyklus štvrťročných prednášok renomovaných osobností o ekonómii, ekonomickom myslení a o aktuálnych ekonomických problémoch získal v roku 2009 v USA prestížne ocenenie Templeton Freedom Award v kategórii Etika a hodnoty.
Od roku 2007 sme našu snahu vytvárať tak potrebný priestor pre pochopenie ekonomických princípov rozšírili o Akadémiu klasickej ekonómie (AKE), ktorú na pôde Vysokej školy manažmentu vedie Peter Gonda. Tento vzdelávací kurz vstúpil už do šiesteho ročníka svojej existencie, počas ktorej sa ho zúčastnili desiatky nielen mladých ľudí.
V rámci aktivít na podporu kultúry KI v spolupráci s Porotou Ceny Dominika Tatarku udeľuje každoročne Cenu Dominika Tatarku (CDT). Ako jedno z najprestížnejších slovenských literárnych ocenení je určená autorovi za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a nadväzuje tak na odkaz Dominika Tatarku.
Realizujeme tak zámer podporovať kultúru, keďže, ako píše v jednom z článkov v listoch prezident KI a predseda Poroty CDT Peter Zajac, „kultúrnosť a kultúra tvoria v spoločnosti spojené nádoby. Kultúrna spoločnosť znamená viac kultúry, viac kultúry znamená kultúrnejšiu spoločnosť.“
Sen o krajine
Nie je nám jedno, že táto krajina nevie, kam smeruje. S nevôľou vnímame, že niektoré reformy boli spackané, mnohé ostali na polceste a iné ani nezačali. V roku 2010 sme aj preto iniciovali a v spolupráci s ďalšími think tankmi pripravili Programové vyhlásenie reformnej vlády.
Monitorujeme rešpektovanie princípov právneho štátu, demokracie, ľudských práv a slobody a v spolupráci s inými organizáciami prostredníctvom médií upozorňujeme na pokusy obmedzovať tieto princípy (napr. novelizáciami zákonov, ktoré idú proti nim). Dostupnými legislatívnymi prostriedkami (napr. iniciovaním hromadných pripomienok) sa takýmto zmenám bránime.
Motív našich neraz donkichotských snáh, či už v oblasti dodržiavania ľudských práv, ústavnosti alebo zákonnosti v samosprávach, tkvie v tom, aby raz aj o Slovensku platilo to, čo uznávaný historik Paul Johnson mieni o rodnej Veľkej Británii, teda že „v krajine, kde sa rešpektuje zákon, je fakt, že zákon je na vašej strane, obrovskou výhodou,“ pokračujúc slovami Margaret Thatcher o tom, že právny štát je dôležitejší ako demokracia.
Končíme?
Roky sa snažíme brániť a presadzovať hodnoty slobodnej, zodpovednej, kultúrnej a vzdelanej spoločnosti na Slovensku. Napriek množstvu rozmanitých aktivít a dosiahnutým výsledkom sme na hrane finančnej udržateľnosti.
Aj preto sme v roku 2011 založili Klub podporovateľov Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KPKI), ktorého cieľom je získať súkromné zdroje na pokračovanie a rozvinutie našich aktivít a vytvoriť komunitu hodnotovo blízkych ľudí. Za uplynulé dva roky existencie klubu sa jeho členmi stalo približne päť desiatok z vás. Ďakujeme. Je nám cťou, že jedným z našich podporovateľov je i Fedor Gál, podľa ktorého vytvárame „potrebnú protiváhu pretlaku ľavicových akademických inštitúcií na Slovensku.“
Množstvo aktivít evokuje, že sme takpovediac „za vodou,“ no pravda je, že väčšina je realizovaná na báze nízkych nákladov v kombinácii s dobrovoľníckou prácou nás i našich spolupracovníkov. Ani tento mesačník nie je výnimkou. Len z vody však ešte nik nič kvalitné nenavaril. Podporte nás, nielen aby sme mohli vstúpiť do druhej stovky publikovania KL, ale vôbec v našich aktivitách pokračovať. Má to zmysel!
Autor je editor KL.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 10/2013.
