Je tu žatva a s ňou opäť začína vyčíňať naša agro-loby. Aj minister pôdohospodárstva Simon vyhlásil, že pre Slovensko nie je momentálne snaha EÚ meniť absurdnú, netrhovú cukrárenskú politiku výhodná. Dôvod? Vraj by mohla poškodiť naše cukrovary. Minister má však zastupovať predovšetkým spotrebiteľov, nie cukrovarníkov. Zvlášť, keď sa tu črtá šanca, že ceny cukru by mohli klesnúť až o tretinu.
Isté je, že i tento rok si poľnohospodári vypýtajú viac peňazí ako vlani. A to aj napriek tomu, že úroda by podľa štatistického úradu mohla byť tento rok skutočne bohatá. Ak predsa poľnohospodárov neustále ohrozujú jar, leto, jeseň, zima, suchá i povodne, nebude nadbytok obilia rovnakým dôvodom pre zvýšenie dotácií ako bola slabá úroda po minulé roky? Lenže: je Slovensko také bohaté, aby sme si za týchto okolností mohli dovoliť každý rok „prejesť“ desiatky miliárd na dotáciách? Argumentov, prečo povedať jasné NIE je dosť.
Po prvé: systém, keď sa 95 percent občanov skladá piatim percentám na to, aby si nakoniec mohli všetci kúpiť drahšie potraviny, je nemorálny, zvrátený a ekonomicky neefektívny.
Po druhé: aj napriek objektívnej snahe ministra Simona o transparentnejšie narábanie s agrodotáciami sa príliš veľké sústo z týchto peňazí stráca. Korupciu pritom nevymetie ani najdokonalejší systém, ak v ňom pôsobí aj ľudský faktor. Určitá korupcia je pritom všade tam, kde byrokrati prerozdeľujú cudzie peniaze.
Po tretie: v systéme bez dotácií (nielen na Slovensku, ale v celej EÚ) by prežili tí poľnohospodári, ktorí by boli najviac konkurencieschopní. Slovenské poľnohospodárstvo by tak preukázalo svoju životaschopnosť, ak by bez dotácii zvýšilo svoju konkurencieschopnosť, napríklad aj využitím biotechnológií.
Po štvrté: v prípade zrušenia dotácií by bolo možné radikálne znížiť mieru prerozdeľovania a miliardy korún by trh mohol nasmerovať do sektorov s vyššou pridanou hodnotou. Ak by sme vyrábali a vyvážali viac výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, mohli by sme v medzinárodnej deľbe práce vykompenzovať výpadok z domácej produkcie dovozom z lacnejšej cudziny. Veď ak chcú iné krajiny dotovať svojich agroexportérov, aby slovenský spotrebiteľ mohol nakupovať lacnejšie potraviny, prečo im v tom brániť?
Je len jedna možnosť, ako zo Slovenska urobiť úspešnú krajinu. Treba preťať pupočnú šnúru poľnohospodárstva s vládou. V rýchlosti zrušenia dotácií by sme si mohli brať príklad z Nového Zélandu. Kritici argumentujú, že je to len ostrov, ale práve tento fakt je možno najlepším dôkazom, že zrušenie dotácií bude správnym a efektívnym rozhodnutím.
Lukáš Krivošík
Autor publikuje na www.prave-spektrum.sk.
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 32/2004 dňa 11.8.2004.
