Stanovisko Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika k navrhovaným zmenám zákona o obecnom zriadení.
Dnes pokračuje májová schôdza Národnej rady SR (NR SR). Na jej program boli zaradené štyri poslanecké návrhy noviel zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) prináša informáciu o ich obsahu, ich stručné zhodnotenie a svoje odporúčania vo vzťahu ku nim.
Návrh poslancov SMER-SD: Posilnenie moci starostov
Návrh skupiny poslancov SMER-SD (tlač 449) tvoria z obsahového hľadiska štyri body. Dva z nich sú zbytočné, dva vyslovene škodlivé. Hlavným zámerom návrhu je posilniť postavenie starostov a primátorov voči zastupiteľstvám. Za škodlivé možno považovať návrhy na prenesenie právomocí menovať riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií zo zastupiteľstiev na starostov a primátorov a na zníženie platov hlavných kontrolórov.
Doteraz šéfov obecných organizácií menuje a odvoláva zastupiteľstvo na návrh starostu alebo primátora. Existuje tak istá rovnováha medzi dvoma priamo volenými orgánmi samosprávy. Podľa návrhu poslancov Smeru má byť rozhodovanie o personálnych otázkach v obecných organizáciách výlučne v rukách starostov a primátorov. Postavenie starostov sa tak krok za krokom posilňuje a postavenie zastupiteľstiev oslabuje.
Poslanci Smeru navrhujú znížiť platy hlavných kontrolórov. Hoci šetrenie vo verejnej správe je potrebné, v tomto prípade pôjde o šetrenie na nesprávnom mieste. Nedostatočná kontrola je jedným z najväčších problémov samosprávy. A obe navrhované zmeny posilňujú postavenie starostov a primátorov na úkor možnosti ich kontroly ako zo strany zastupiteľstiev, tak zo strany hlavných kontrolórov. Hlavní kontrolóri sú nástrojom kontroly starostov, primátorov a obecných a mestských úradov zo strany zastupiteľstiev. Prinajmenšom tých z nich, ktoré nie sú len poslušnou hlasovacou mašinériou v rukách starostov. V dôsledku šafárenia uľahčeného slabšou kontrolou môžu obce prísť o oveľa viac, ako ušetria na platoch hlavných kontrolórov.
Za zbytočný možno v návrhu poslancov Smeru považovať zámer zaviesť zákonom stanovenú povinnosť upravovať si posudzovanie prítomnosti poslancov v rokovacom poriadku, čo je vec, ktorú môžu a mali by mať zastupiteľstvá upravenú aj bez toho, aby to muselo byť prikázané zákonom.
Navrhované zníženie počtu poslancov v mestách nad 10 000 obyvateľov, čo je posledný z bodov návrhu Smeru, je len prázdne gesto. Skutočným problémom slovenskej samosprávy nie je vysoký počet poslancov vo väčších mestách, ale vysoký počet malých obcí a chýbajúca komunálna reforma. A o tej Ficova vláda na rozdiel od svojej predchodkyne neuvažuje vôbec. Ide pritom o dlhodobo zanedbávaný problém. Porovnanie 2 900 obecných samospráv na Slovensku s necelou stovkou miestnych samospráv v podobne veľkom a ľudnatom Dánsku je viac ako výstižné.
Odmietavé stanovisko k tomuto návrhu vyjadrilo aj Združenie občanov miesta a obcí Slovenska (ZOMOS).
Návrh poslancov KDH: Posilnenie zastupiteľstiev
Kým SMER-SD sa systematicky snaží postavenie starostov na úkor zastupiteľstiev ďalej posilňovať, KDH sa návrhom svojich poslancov (tlač 456) pokúša aspoň čiastočne obnoviť narušenú rovnováhu medzi týmito orgánmi samosprávy.
Návrh poslancov KDH sa týka spôsobu ustanovovania zástupcov starostu. Podľa pôvodného znenia zákona o obecnom zriadení volilo zástupcov starostu obecné zastupiteľstvo zo svojich poslancov. Neskôr do zákona pribudla podmienka, že zástupcu starostu volí zastupiteľstvo na návrh starostu. Až nakoniec zastupiteľstvo prišlo o možnosť hovoriť do výberu zástupcu starostu takmer úplne. Zástupcu starostu poveruje zastupovaním starosta. A iba v prípade, že ho do 60 dní od zloženia sľubu nepoverí, môže ho zvoliť obecné zastupiteľstvo. Avšak kým starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať, zastupiteľstvo takouto právomocou nedisponuje.
KDH navrhuje vrátiť sa aspoň o krok späť. Podľa návrhu jeho poslancov by zástupcu starostu malo na návrh starostu opäť voliť obecné zastupiteľstvo. Takéto usporiadanie má svoju logiku. Zástupcom starostu by sa tak totiž mohol stať iba človek, ktorý má dôveru ako starostu, tak zastupiteľstva. Aj podľa súčasného znenia zákona si totiž zástupcu vyberá starosta len z radov poslancov zastupiteľstva.
Ak však zastupiteľstvo nemá do jeho výberu vôbec hovoriť, je vecne neopodstatnená aj podmienka, aby bol zástupca starostu poslancom. Veď ak zástupca starostu nereprezentuje aj zastupiteľstvo, nie je dôvod, aby si za svojho zástupcu nemohol starosta ustanoviť kohokoľvek, nielen poslanca. Najvhodnejšie by v takom prípade bolo, keby zástupca starostu kandidoval vo voľbách spolu so starostom tak, ako kandidát na amerického viceprezidenta kandiduje spolu s kandidátom na prezidenta. A každý volič vopred vie nielen to, koho volí za prezidenta, ale aj za jeho viceprezidenta.
Návrh poslancov OĽANO: Účasť verejnosti na príprave nariadení a legislatívne pravidlá zastupiteľstiev
Na rozdiel od návrhov Smeru a KDH návrh skupiny poslancov OĽANO (tlač 511) nerieši vzťah starostov a zastupiteľstiev, ale vzťah občanov a samospráv. Upravuje spôsob pripomienkovania návrhov všeobecne záväzných nariadení (VZN) verejnosťou formou tzv. spoločnej pripomienky, ktorá existuje pri pripomienkovaní návrhov nariadení na úrovni vyšších územných celkov. Návrh ďalej upravuje spôsob zverejňovania schválených nariadení a ukladá obciam povinnosť schváliť si nariadením vlastné legislatívne pravidlá.
Ak tomuto návrhu možno niečo vyčítať, tak akurát to, že sa obmedzuje len na tvorbu všeobecne záväzných nariadení. Verejnosť by pritom mala mať možnosť vyjadriť sa aj k návrhom všetkých ostatných materiálov, ktorými sa obecné zastupiteľstvá zaoberajú. Všeobecne záväzné nariadenia predstavujú len malú časť z nich. Dostatok inšpirácie k ďalším úpravám zákona možno nájsť aj v návrhu modelového všeobecne záväzného nariadenia o niektorých podmienkach účasti obyvateľov obce a ďalších osôb na samospráve obce, ktorý pripravil a v marci na tematickej webstránke zverejnil Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.
Návrh poslanca Fecka (OĽANO): Jednoduchšie drobenie obcí
Poslanec OĽANO Martin Fecko miesto potrebného spájania obcí do väčších, funkčnejších, efektívnejšie fungujúcich a verejnosťou ľahšie kontrolovateľných celkov prichádza vo svojom návrhu (tlač 493) s iniciatívou úplne opačnou. Jeho návrh zjednodušuje podmienky pre ďalšie drobenie obcí. Kým doteraz je na rozdelenie existujúcej obce potrebný súhlas jej obyvateľov vyjadrený v miestnom referende, podľa Feckovho návrhu by stačilo, aby súhlas vyjadrili obyvatelia odčleňovanej časti obce.
Rovnaké zjednodušenie však už Fecko návrh neobsahuje vo vzťahu k možnému pričleneniu obcí k iným obciam. Pritom aj na zlúčenie obcí je podľa súčasného zákona potrebný súhlas obyvateľov v referende, a to v oboch zlučovaných obciach. A to aj v prípade, keď má zlučovanie podobu pričlenenia menšej obce k väčšiemu mestu. Teda lepšie povedané, kedy by mohlo mať takúto podobu, pretože reálne ťažko niekto prinúti obyvateľov mesta prísť k referendovým urnám kvôli pričleneniu sa obce.
Odporúčania KI
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika odporúča poslancom NR SR hlasovať v prvom čítaní za návrhy noviel zákona o obecnom zriadení, ktoré predložili poslanci KDH a skupina poslancov za OĽANO a proti návrhom poslancov SMER-SD a poslanca Fecka.
Ondrej Dostál
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
V Bratislave dňa 28. mája 2013.
