Intenzívne sa dnes diskutuje o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, či Osvienčimskej lži. O trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev nie. Možno je to tým, že tento trestný čin je obsiahnutý i v súčasnej legislatíve. Skutočnosť, že sa bez povšimnutia má stať aj súčasťou nového Trestného zákona, si však pozornosť zaslúži. Trestným činom sa poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ES) stalo v roku 2002 s odôvodnením, že je to záväzok voči EÚ.
Ochrana majetku EÚ je, samozrejme, v poriadku. Problémom však je, že sa prostriedky EÚ na Slovensku chránia prísnejšou právnou úpravou ako prostriedky z iných verejných rozpočtov. Trestný čin poškodzovania finančných záujmov SR, obcí, či VÚC neexistuje. Je nejaký dôvod chrániť menej zdroje, vybrané od daňových poplatníkov a prerozdeľované cez štátny rozpočet, než tie, ktoré pošleme do Bruselu, aby sa k nám vrátili ako eurodotácie?
Na postihovanie machinácií s cudzím majetkom slúžia trestné činy sprenevery, či skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Avšak, aby ste sa dopustili trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, ktorým je chránené aj korektné použitie prostriedkov z domácich rozpočtov, musíte uviesť „nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje“. Skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania finančných záujmov ES napĺňa už aj predloženie „nesprávneho alebo neúplného“ výkazu alebo dokladu. Ak ste sa činu dopustili z nedbanlivosti, vo vzťahu k domácim zdrojom je trestné, ak ide o väčšiu škodu (nad 80 000 Sk), vo vzťahu k prostriedkom EÚ nie je na vznik trestnosti nedbanlivostného konania minimálna výška škody stanovená. Spreneverou je prisvojenie si cudzej veci a spôsobenie škody na cudzom majetku. Finančné záujmy ES však okrem sprenevery možno poškodiť aj „protiprávnym zadržaním prostriedkov“, napr. neúmyselnou chybou v účtovníctve, či presunom prostriedkov medzi položkami, ktorým nepríde k bezprostrednej škode či neoprávnenému obohateniu.
Rovnaká ochrana majetku by sa pritom nemala vzťahovať len na slovenské a európske verejné zdroje, ale aj na verejné a súkromné zdroje. Podľa čl. 20 Ústavy SR totiž „vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu“. Podľa Trestného zákona však má vlastnícke právo EÚ ochranu ešte „rovnakejšiu“. Nestačila by tá sprenevera aj pre EÚ?
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 05/2005 dňa 31. januára 2005.
