Slovensko je krajinou obecných a mestských poslancov, ktorých je až 21 000.

ESO, zmeny v školstve a nebodaj i v samospráve budú smerovať k centralizácii a poštátňovaniu. Školstvo treba vziať nielen z rúk štátu, ale i z rúk nie vždy práve „osvietených“ miestnych samovládcov.

Jednou z tém seminára Verejná kontrola obecnej samosprávy, ktorý organizovali spoločne ZOMOS a KI v dňoch 1. až 3. marca 2013 v Lúčkach pri Kremnici, bola i komunálna reforma.

Verejnú správu máme na Slovensku stále podľa mnohých odborníkov pridrahú a zbytočne rozkošatenú.

Starostovia obcí nie sú naklonení zámeru zlučovať sa do väčších celkov, ktoré by mohli byť lacnejšie.

Niektorí starostovia s možnosťou zlučovania obcí v rámci komunálnej reformy súhlasia, iní nie.

Prečo zrušenie kvóra pre platnosť referenda nie je až taký dobrý nápad, ako sa na prvý pohľad javí…

To, že na miestnej úrovni spôsobuje problémy a neefektívnosť správy vecí verejných rozdrobenosť sídelnej štruktúry, výsledkom ktorej je takmer 3 000 samosprávnych celkov, je už neprehliadnuteľné.

V Dánsku, ktoré je porovnateľné rozlohou aj počtom obyvateľov a je oveľa bohatšie, obmedzili počet municipalít na necelú stovku.

Podľa návrhu novely zákona o obecnom zriadení by sa časť obce mohla odčleniť, ak by o to požiadalo aspoň tridsať percent jej obyvateľov v petícii a potom odhlasovala nadpolovičná väčšina v referende.

Vysoký počet poslancov je dôsledkom vysokého počtu miest a obcí. Systémovým riešením by bola komunálna reforma, teda zlučovanie samospráv a združovanie výkonu samosprávnych funkcií pre celé skupiny obcí.

V novembrových voľbách sme do miestnych zastupiteľstiev zvolili vyše 21-tisíc poslancov, ktorým ročne zaplatíme milióny eur.

V komunálnych voľbách by sme si mali zvoliť vyše 2 900 primátorov a starostov a približne 21-tisíc poslancov. Nie v každej obci sa tak však udeje.

21-tisíc. Toto číslo predstavuje počet obecných a mestských poslancov v slovenských obciach a mestách.

Vláda nedokáže uskutočniť komunálnu reformu v súčasnom legislatívnom rámci, keď dobrovoľnému spájaniu sa obcí bránia najmä nepriechodné miestne referendá. Tvrdí to analytik KI Dušan Sloboda.