Ekonóm Tim Evans je považovaný za kľúčovú silu Konkordátu 2000, ktorý bol denníkom Financial Times označený za najvýznamnejšiu udalosť britského zdravotníctva za päťdesiat rokov. Verí, že zdravotníctvo sa musí vymaniť z rúk štátu a politikov. Nedávno svoje vízie fungujúceho a finančne udržateľného zdravotníctva prezentoval na siedmom ročníku konferencie Prague International Health Summit, ktorej organizátorom bolo občianske združenie Central & East European Health Policy Network.
Presadzujete myšlienku, že zdravotný systém by mal byť založený na trhu. Čo by malo odštartovať zmenu zdravotníctva týmto smerom?
V súčasnosti na svete neexistuje krajina, kde by v oblasti zdravotnej starostlivosti fungoval naozajstný trh. Štát zohráva veľkú rolu pri rozhodnutiach vo všetkých oblastiach zdravotníctva. No regulácia môže prichádzať aj zdola nahor, z trhu, vedená konzumentmi. Myslím si, že stále viac bude aj oblasť zdravotnej starostlivosti orientovaná na želania pacienta – konzumenta.
Prečo nemôže dobre fungovať zdravotníctvo riadené štátom?
Jedným z problémov štátom riadeného zdravotníctva je, že ho obyčajne riadia politici, ktorých poháňa najmä potreba získať voličské hlasy, milujú propagandu. Pre nich nie je zaujímavý systém, ktorý zabezpečí najlepšiu zdravotnú starostlivosť, ale zdravotný systém, ktorý prináša najlepšie štatistiky. Na tom môžu založiť svoju kampaň, dokonca aj keď ľudia vedia, že sa zdravotná starostlivosť nezlepšuje. Som presvedčený o tom, že politici nie sú najlepším a najdôveryhodnejším zdrojom pre podávanie informácií v systéme zdravotníctva a vytváranie transparentnosti. Skúste si predstaviť, čo by sa stalo, keby mal štát plnú kontrolu nad celou dopravou. Stále by sme sa prevážali na koňoch a na tie kone by boli trojročné čakacie listy. Obávam sa, že zdravotníctvo stále žije v tomto svete.
Tak kde teda hľadať dôveryhodné informácie?
Považujem za dôležité, aby sa trh zdravotnej starostlivosti otvoril reklame a rôznym druhom informácií pre konzumentov. Posilní sa tak transparentnosť a začnú sa vytvárať značky s reputáciou. Výhoda trhu spočíva v tom, že ak dôveryhodná značka urobí chybu, zaplatí za to. Napríklad, každý na svete pozná Coca-Colu a môže jej dôverovať. Predstavte si, že by ste boli generálnym riaditeľom Coca-Coly a v jednej fľaši, trebárs v Belgicku alebo v Českej republike, by sa objavila látka, ktorá by tam nemala byť. Spoločnosť by odtiaľ stiahla všetky fľaše, aby si ochránila reputáciu. Ak by to neurobili, mohlo by to byť pre nich veľmi nebezpečné. Trh musí vytvárať tlak, aby sa subjekty na ňom pôsobiace snažili získať a udržať si dobrú reputáciu. Navyše, trh nie je iba o zisku, ale aj o neziskových organizáciách a charite.
Takže na trhu by mali fungovať aj nemocnice a ambulancie, ktoré by boli zriadené neziskovými organizáciami?
Áno, verím v diverzitu a možnosť voľby. Jeden z problémov štátneho zdravotného systému je, že sa snaží nariadiť jeden typ zdravotnej starostlivosti. Akoby ľuďom s rôznym spôsobom myslenia malo vyhovovať to isté. Rôzni ľudia pritom oceňujú rôzne veci. Niektorí, keď sú v nemocnici, chcú mať samostatnú izbu, niektorí nie. Chcú byť radšej s viacerými ľuďmi, aby sa mohli rozprávať. Nič z toho nie je správne alebo nesprávne, je to len rôzny výber. Potrebujeme, aby sa systém otvoril. Aby sa vytvoril tlak, ktorý pomôže tomu, aby pacienti za peniaze v systéme dostávali služby adekvátnej hodnoty.
No kto by mal túto zmenu odštartovať? Politici sa do zmeny nehrnú.
Takže k zmene prispeje najmä finančná kríza a nové technológie?
Je to kombinácia finančnej krízy, psychológie konzumerizmu a posledná vec je zdravotná turistika. Internet a možnosti porovnávať kvalitu a reputáciu vyvolajú zmenu. Politici sú v naozajstných problémoch. Súčasný systém je plný obmedzení, ale myslím si, že nové technológie umožnia ľuďom, aby sa rozhodovali sami. Keď robíte rozhodnutia sami, keď sa stanete konzumentom a chcete poznať cenu, pretože vás to bude niečo stáť, zmení sa váš postoj. Tlačíte aj na lekárov, aby vám za vaše peniaze poskytli kvalitné služby, nenecháte rozhodovať politikov.
Bude cena za zdravotnú starostlivosť postupne klesať?
Technológie prinášajú revolúciu v našich životoch, ktorá ide ďalej a ďalej. Revolúcia zasiahla dopravu, potraviny, komunikáciu. Zdravotníctvo je stále v predrevolučnom stave. Za posledných dvetisíc rokov nemalo veľmi veľký význam chodiť k lekárovi. Reálne zlepšovať zdravotný stav ľudí sa lekárom začalo dariť až okolo roku 1905. V nasledujúcich päťdesiatich rokoch sa technológie ešte zlepšia. Trh spôsobí, že zdravotná starostlivosť jednoducho nebude môcť byť aj naďalej drahá. Myslím si, že zdravotná starostlivosť bude lepšia a lacnejšia. Bude to ďalšia závažná a významná revolúcia v životoch ľudí. Momentálne sa zdravotné služby zdražujú, no verím, že keď sa raz otvoria trhu, budeme mať lepšiu zdravotnú starostlivosť, úžasné technológie a prvoradé bude dobro konzumenta za relatívne lacnejších podmienok.
Aká by mala byť úloha zdravotných poisťovní v zdravotníctve založenom na trhových princípoch?
Viem si predstaviť budúcnosť, kde ochoriem, alebo mám nehodu a zavolám do zdravotnej poisťovne, že nemám žiadne zdravotné poistenie a oni mi ponúknu, že ak s nimi podpíšem zmluvu na nasledujúcich päť rokov, tak mi okamžite pokryjú zdravotné náklady. Zmeny sa dejú a bude záležať na poisťovateľoch, aby sa prispôsobili a vytvárali lepšie produkty a získali si lepšie meno. Je to možné v najbližších dvadsiatich až tridsiatich rokoch. Možno nebude musieť toľko ľudí študovať medicínu, možno bude viac špecializácií. Možno budeme mať nemocnice, v ktorých budú obchody a supermarkety, na hlavnej ulici. Odborníci sa zmenia, ale verím, že budúcnosť bude predstavovať veľký posun.
Aký spôsob financovania zdravotníctva by mohol dobre fungovať?
Nie je na mne, aby som povedal, ako bude vyzerať budúcnosť, no viem, že mnoho vecí bude objavených a vyvinutých tak, ako si ani nevieme predstaviť. Neviem presne, ako bude fungovať konkurencia. Keď hovoríme o financovaní zdravotníctva, ľudia stále spomínajú poistenie. Najlepšia odpoveď, akú vám môžem dať, je naozajstný trh v zdravotníctve, odstránenie monopolu v medicíne, v školení lekárov a sestier. Prečo by malo trvať sedem rokov, kým niekto získa vedomosti na to, aby sa mohol stať lekárom? Som si istý, že je možné vyškoliť lekárov rýchlejšie, lacnejšie a lepšie. Navyše, ak sa naozaj sprístupnia reklamy, informácie pre pacientov, ak sa naozaj pripustí súťaž, pripustí sa budovanie povesti, tuším, že sa vyvinie množstvo spôsobov financovania. A to bude úžasné a neočakávané, podobne ako bolo neočakávané vynájdenie mobilných telefónov či internet.
Čo môže robiť bežný pacient, aby dostal lepšiu zdravotnú starostlivosť? Získavať a dožadovať sa informácií?
Áno, myslím si, že táto revolúcia bude vedená ľuďmi, ktorí využívajú internet, robia si prieskum. Tí, ktorí si uvedomia, že žiaden zdravotný systém nie je dokonalý. Dokonalosť je nemožná. Medicína je osobná a jej cesta sa mení, takže musíte si voliť dobre a robiť inteligentné rozhodnutia. Ak máte nablízku dobrú štátnu nemocnicu, s dobrou reputáciou, využite ju. Ak si myslíte, že vás lepšie ošetria v súkromnej nemocnici a bude lepšie ísť do súkromnej nemocnice, rozhliadnite sa a možno sa rozhodnete pre niečo nablízku a možno pre niečo v zahraničí. No musíte byť aktívny a otvorený novým možnostiam, a tiež dobrodružný. A musíte robiť to najlepšie, čo môžete so zdrojmi, ktoré máte.
Tim Evans je výkonný riaditeľ Cobden Centre, predseda Economic Policy Centre a vedúci poradcov v Adam Smith Institute. Bol riaditeľom Centre for the New Europe (2002-2005) v Bruseli. V rokoch 1993 až 2002 pôsobil ako riaditeľ verejných záležitostí v nezávislej zdravotníckej asociácii (Independent Healthcare Association) v Londýne. V rokoch 1991 a 1992 bol šéfom poradcov Jána Čarnogurského, premiéra slovenskej vlády, vo vtedy ešte federálnom Česko-Slovensku.
Rozhovor s Timom Evansom bol publikovaný na webstránke týždenníka TREND dňa 2. novembra 2012. a nájdete ho tu.
Tim Evans prednášal na tému Význam klasickej liberálnej politickej ekonómie pre súčasnosť a ekonomické reformy na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v Bratislave v rámci cyklu CEQLS.
Viac o prednáške nájdete tu.
