V tomto roku mestá a obce zvyšovali dane z nehnuteľností len minimálne. Obce majú hlavný príjem z podielovej dane z príjmov fyzických osôb.
Potrebujeme nový daňový mix
Dnešný stav, keď sú samosprávy závislé od jedného dominantného zdroja príjmov v podobe podielových daní, treba zmeniť aj preto, že jeho masívny výpadok nedokážu nahradiť ničím iným. „Bolo by vhodné, keby sme namiesto revolúcie urobili úpravu dnešného stavu tak, aby došlo k realizácii ‚falošného‘ daňového mixu. Teda ako podielová daň by sa ponechala len daň z príjmov fyzických osôb, ale zároveň by sa zvýšili zdroje, ktoré by štát zo svojich daňových príjmov posunul do rozpočtov samospráv,“ konštatuje Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Podľa odborníkov daň z nehnuteľnosti je pre hospodársky rast menej škodlivá než napríklad daň z príjmu. Pritom platí, že na Slovensku sú sadzby dane z nehnuteľností dosť nízke. V rámci OECD sme na chvoste, pokiaľ ide o výnosy z nej. Kým v priemernej krajine Európskej únie boli v roku 2019 výnosy z majetkových daní 1,6 percenta hrubého domáceho produktu, u nás to bolo len 0,4 percenta.
Na druhej strane, zvyšovať dane z nehnuteľností bez adekvátneho zníženia iných daní by bolo len prenášanie bremena rozvoja miest na ramená ľudí a firiem. „Zvyšovanie miestnych daní považujem za možné len za predpokladu, že sa zníži celkové daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré je veľmi vysoké,“ myslí si D. Sloboda. Súhlasí s tým, že treba hľadať cesty, ako dofinancovať samosprávy aj z iných zdrojov, nielen z podielových daní.
Ministerstvo financií tvrdí, že zváži zmenu modelu financovania samospráv tak, aby dostávali podiel z celkového daňového výberu, nie iba z dane z príjmov fyzických osôb.
Viac nájdete v článku týždenníka TREND zo dňa 17. marca 2021 tu.
