Odborníci volajú po akútnej reforme financovania miestnej verejnej správy. A to bez ohľadu na súčasnú koronakrízu. Zhodujú sa aj v tom, že celkový balík možných zdrojov na financovanie samospráv sa musí rozšíriť. Ako, v tom už zhoda nie je.
„Dnešný stav, keď sú samosprávy závislé od jedného dominantného zdroja príjmov v podobe výnosov z dane z príjmov fyzických osôb , je nešťastný a treba ho zmeniť,“ tvrdí Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu. Ilustruje to na absurdnosti z minulého roka, keď mestá a obce protestovali proti znižovaniu nadmerného daňovo-odvodového zaťaženia práce svojich obyvateľov . Prečo? Lebo by im klesli podielové dane z nižších daní od ľudí.
Návrh ZMOS pridať medzi podielové dane priamo ďalšiu daň, teda urobiť iný daňový mix, je podľa analytikov len jednou z ciest, ako navýšiť zdroje pre samosprávy.
„Inou možnosťou je realizovať „falošný“ daňový mix, teda ponechať ako podielovú daň len daň z príjmov fyzických osôb a navýšiť zdroje, ktoré by štát z výnosu iných daní posunul do rozpočtov samospráv,“ vysvetľuje Dušan Sloboda.
Akokoľvek štát namieša daňový koktail pre mestá a obce, ani ten nemusí byť dokonalý a pomôcť.
Problém zdaňovania rezidentov môže byť aj v tom, že je veľa ľudí, ktorí využívajú počas dňa služby vo viacerých samosprávach, hoci rezidentmi môžu byť len v jednej z nich. „Medzi mestami a okolitými obcami tak vznikajú úplne zbytočné pnutia a boj o prihlásenie sa ľudí na trvalý pobyt,“ dodáva D. Sloboda.
Ďalší problém je, že štát doteraz presne nevie, koľko jednotlivé kompetencie prenesené na samosprávy stoja.
Dlhé roky len tušíme, že samosprávy nikdy nedostali v rámci fiškálnej decentralizácie dostatok zdrojov na riadny výkon kompetencií. Preto D. Sloboda upozorňuje, že je treba urobiť komplexný audit verejnej správy, aby mal štát aj tvrdé dáta a fakty predtým, ako sa rozhodne meniť daňový mix či kompetencie miest a obcí.
Viac nájdete v článku týždenníka TREND zo dňa 29. apríla 2020 tu.
