Keď vlani začiatkom septembra zasadli žiaci do školských lavíc, dozvedeli sa priamo od ministra školstva veľkú zvesť: že naše tradičné školstvo čaká zmena. Do roka a do dňa.
Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu, ktorá na kurikulárnej reforme spolu s viacerými odborníkmi pracuje už niekoľko rokov, hovorí: „Na to, čo sa má teraz stihnúť za niekoľko týždňov, mal byť podľa našej reformnej predstavy čas aspoň tri roky. Predpokladali sme totiž, že po prijatí štátnych rámcových programov budú tímy odborníkov potrebovať takýto dlhý čas na vytvorenie moderného obsahu pre jednotlivé vzdelávacie oblasti.“ Pred proreformne naladenou pedagogickou verejnosťou je teraz nepríjemná dilema: je lepšia takáto reforma alebo radšej žiadna? Prijať Mikolajovu predstavu o reforme, lebo ak sa nepresadí aspoň ona, tak dlho nebude nič iné – alebo začať proti nej z plných síl kričať? Každý, koho sa táto dilema týka, sa zrejme rozhodne inak. Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu varuje pred používaním slova reforma na to, čo vznikne: „Ak sa reforma uskutoční v tejto verzii, hlad po skutočnej reforme klesne. Politici si odškrtnú, že spravili reformu, verejnosť to bude brať tiež tak, že reforma je za nami. Ktorý odvážlivec sa potom ešte pustí do zmeny?“
Viac nájdete na stránkach v článku týždenníka .týždeň zo dňa 18. februára 2008 tu.
