Po platoch starostov a primátorov chce SaS znížiť aj počet komunálnych poslancov. Iniciatívy liberálov sú síce z pohľadu daňovníka chvályhodné, riešia však len dôsledky a nie príčiny.
Dopady finančnej krízy neobišli ani samosprávy. Avšak ani výpadky a pokles výnosov z podielových daní, teda základného zdroja príjmov obcí a miest, nedokázali mnohých našich volených zástupcov v samospráve prinútiť, aby nezvyšovali zadlžovanie, znížili výdavky a šli príkladom aj tým, že si znížia platy a odmeny. Nestalo sa, a tak prišla novela z dielne SaS, ktorou sa v parlamente podarilo napriek nesúhlasu vlády, opozície, zástupcov samospráv i časti koalície presadiť zníženie platov starostov a primátorov, obmedzenie ich navýšenia a zrušenie odmien.
Posilnení týmto úspechom, ohlásili liberáli ďalšiu redukčnú diétu pre samosprávu, tentoraz cielenú na komunálnych poslancov. Akosi sa pozabudlo, že v samospráve je vyše 21-tisíc poslancov, ktorí, s výnimkou košických mestských a miestnych poslancov, ako jediní funkcionári vo verejnej správe nemajú zákonom upravené odmeňovanie. Avšak, tentoraz nemá ísť o určenie ich odmien, ale o ich počty.
SaS navrhuje zníženie počtu poslancov o 30 percent. Úspora bude vraj 18 miliónov eur za volebné obdobie. Ide len o odhad, keďže neexistuje súhrnný verejný register, ktorý by dokázal dať odpoveď na otázku, aké odmeny si poslanci v samosprávach udeľujú. Verejná správa nemá problém buzerovať súkromné osoby a požadovať od nich výkazníctvo rôzneho typu, avšak detailné informácie o tom, koľko nás tento štát a samosprávy stoja, si musíte zozbierať sami.
Krajina poslancov
Vyše 21-tisíc komunálnych poslancov súvisí priamo so sídelnou štruktúrou Slovenska. Tá je výrazne rozdrobená, s veľkým podielom malých obcí s menej než 1 000 obyvateľmi. Táto rozdrobenosť má svoj odraz i v komunálnej politike. Žiadna z obcí do 1 000 obyvateľov by síce podľa zákona nemala mať viac než 7 poslancov, ale keďže tieto obce tvoria takmer dve tretiny všetkých obcí, sumárny počet ich poslancov nie je zanedbateľný. Hoci tieto obce obýva len 16 percent z celkovej populácie krajiny, ich občania volia viac než 50 percent všetkých komunálnych poslancov.
Poslanci SaS nežiadajú nič nemiestne, ako sa o ich snahe vyjadrila premiérka Iveta Radičová. Výrazné zníženie počtu poslancov, teda to isté, o čo sa liberáli pokúšajú, sa v tejto krajine udialo v roku 2001 počas Dzurindovej vlády. Určenie minimálneho a maximálneho počtu poslancov zastupiteľstiev podľa veľkosti populácie obce znamenalo významné zníženie ich počtu z 35 616 v roku 1998 na 21 644 v roku 2002. Zďaleka však nebol využitý priestor, ktorý na ďalšie zníženie je. Vo väčšine samospráv sa na zasadnutiach zastupiteľstiev stretáva maximálny možný počet poslancov. Ich aktuálny počet zákon umožňuje zredukovať o takmer 6 000, čo predstavuje približne 30 percent, teda návrh SaS. O znížení svojho počtu však majú právo rozhodnúť poslanci sami, no im sa proti vlastným záujmom ísť nechce. A tak sa ich počet od roku 2002 znížil len nepatrne na 21 032 poslancov volených občanmi na jeseň 2010.
Komunálna reforma
Vysoký počet poslancov je dôsledkom vysokého počtu miest a obcí. Systémovým riešením by bola komunálna reforma, teda zlučovanie samospráv a združovanie výkonu samosprávnych funkcií pre celé skupiny obcí. V programovom vyhlásení sa Radičovej vláda zaväzuje, že „uskutoční komunálnu reformu, ktorá bude motivovať obce k dobrovoľnej spolupráci, spájaniu administratívnych kapacít a k spájaniu obcí“.
Nemalo by ísť len o platy a počty. Nejde len o zníženie účtu za samotnú správu vecí verejných. Ide aj o mnohé úspory z rozsahu. Ak kompetenciu zazmluvňuje či vykonáva každá obec samostatne, je to drahšie, ako keď by to pre spádové územie desiatich či dvadsiatich obcí robil jeden samosprávny úrad. Dokedy ešte budeme tolerovať veľké rozdiely v kvalite služieb poskytovaných verejnou správou občanom za ich dane? Sme takí bohatí, že si neefektívne usporiadanie samosprávy môžeme dovoliť?
Autor je analytik KI a garant kapitoly Správa vecí verejných v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 12. apríla 2011.
