V roku 2009, po štyroch rokoch od začiatku kontroverzného a postupného presadzovania politík zameraných na recykláciu, Anglicko zaviedlo komplexný systém povinného triedenia odpadkov a uložilo túto povinnosť majiteľom domov. Inšpirujúc sa britským modelom, mesto Cleveland v štáte Ohio uskutočňuje obrovský krok smerom k zavedeniu podobnej schémy povinnej recyklácie.
V roku 2011 bude asi 25 000 domácností musieť používať recyklačné koše vybavené rádiofrekvenčnou identifikáciou (RFID) – teda drobnými počítačovými čipmi, ktoré môžu vzdialene poskytovať informácie o hmotnosti obsahu koša, a ktoré umožňujú smetiarskym vozidlám overiť si ich prítomnosť a stav. Ak domácnosť nevyloží svoj recyklačný kôš na chodník, môže inšpektor skontrolovať, či odpad z domácnosti nebol nevhodne vytriedený a môže domácnosti uložiť pokutu až 100 dolárov. Domácnosť môže dostať pokutu aj vtedy, ak je je kôš vyložený neskôr alebo menej často než je zvykom. Cleveland chce do šiestich rokov zaviesť systém do celého mesta.
Extrémne recyklačné programy nie sú ničím novým ani v amerických mestách. Recyklácia a kompostovanie sú povinné napríklad v San Franciscu, odpad sa triedi do troch rôznych nádob a dodržiavanie sa vymáha pomocou pokút. Podobný program má aj New York.
Ani RFID koše nie sú novinkou. Prvý raz boli uvedené v uliciach Londýna v roku 2005, zdanlivo s cieľom sledovať množstvo odpadu, ktoré vyprodukujú domácnosti a odradiť ich od “nadprodukcie”. Vychádzali však už z predchádzajúcich pokusov v amerických mestách. Začiatkom tohto roka odsúhlasili takéto koše aj vo virginskej Alexandrii, umiestnené mali byť do domácností na jeseň tohto roku.
Cleveland je však obzvlášť dôležitý najmä z dôvodu jeho veľkosti. Finančne vyhladované miestne vlády budú sledovať, či americké mesto veľké ako Cleveland môže použiť RFID koše na zvýšenie svojich výnosov. Príjmy by mali tiecť z troch základných zdrojov: zvýšiť by sa mohol poplatok domácností za odpad (rovnako ako v Alexandrii), ďalej príjmy z pokút a zisk z prípadneho predaja recyklovateľných materiálov. Práve posledný zdroj by nemal byť zanedbateľný.
Recyklačné programy nie sú nákladovo efektívne, najmä však z toho dôvodu, že vyzbieraný odpad musí byť vyčistený a pretriedený na mieste svojho určenia. Ak domácnosti môžu byť nútené prevziať tieto úlohy, ktoré sú náročné na prácu, potom je pre nich ziskovejšie predávať recyklovateľné materiály – najmä také tovary, ako sú hliníkové plechovky. (Paradoxne, dopyt po objeme recyklácie môže najťažšie zasiahnuť práve chudobných; v dôsledku recesie je totiž čoraz bežnejšie, že ľudia hromadia svoje hliníkové plechovky s cieľom premeniť ich za hotovosť.)
Britský model
Vzhľadom k tomu, britský model veľmi vychvaľovaný, je užitočné preskúmať jeho špecifiká. Odhaduje sa, že 2,6 milióna Britov už má v súčasnosti RFID koše, ktoré monitorujú ako a kedy triedia odpadky z recyklovateľných materiálov. Implementácia sa líši od obce k obci, nakoľko zber odpadov, podobne ako Amerike, je pod lokálnou jurisdikciou. Ale základy schémy sú rovnaké, s pokutami za nedodržanie pravidiel až do výšky 1 000 libier.
Mieste výbory samospráv bežne zamestnávajú “odpadkovú políciu”, ktorá pokutuje domácností, ktoré sa dopúšťajú priestupkov, akým je produkovanie “nadmerného” odpadu. Napríklad Oxford zamestnáva “úradníkov pre odpadové vzdelávanie”, ktorí prehliadajú koše domácností a poučujú vlastníkov o správnom triedení a likvidácii; títo úradníci tiež pokutujú obyvateľov 80 librami, ak odpad preteká cez 240-litrový zásobník, ktorý je vyprázdňovaný raz za štrnásť dní. Pochopiteľne, že to spôsobuje veľké problémy v obdobiach veľkej spotreby, ako sú napríklad Vianoce (Táto pokuta sa líši od poplatku za ďalšie služby v najmenej dvoma spôsobmi. zákazník nemôže zrušiť službu a prejsť ku konkurencii a pokuta je navyše absurdne vysoká.).
Policajná kontrola košov je tiež presadzovaná prostredníctvom kamerového systému, táto prax sa sa stala evidentnou po nedávnej kauze, keď bola žena Coventry zachytený na videu, ako položila do koša mačku. Britský systém tiež určuje, ako má byť odpad triedený.
Ako britký portál Green Launches radostne vysvetlil: “Pri najbližšej príležitosti, keď budete vysypávať odpad svoj do koša, uistite sa, že ste to dobre roztriedili a uložili do správnych košov. V opačnom prípade z vášho vrecka pôjde pokuta 1 000 libier. Odpad z domácností ako sú zvyšky z potravy, čajové vrecúška a podobne, budú za umiestnenie do zlého koša pokutované rodinne. To prinúti rodiny, aby využívali až päť rôznych typov nádob na triedený odpad, a podporí zároveň zbieranie recyklovateľných výrobkov. Toto bude zahŕňať aj povinnosť používania vedier, k tomu, aby sa zbavili potravinového odpadu.”
Vtláčanie Orwellovskej mašinérie do života mierumilovných Britov je odôvodňované z podobných dôvodov, aké používa Cleveland: Je to “zelené” opatrenie na ochranu životného prostredia. Ako pokračuje portál Green Launches, “Sekretárka pre životné prostredie Hilary Benn prišla s touto myšlienkou s úmyslom, že to pomôže znížiť emisie skleníkových plynov. Tieto prísne pravidlá dozaista spôsobia plač medzi daňovými poplatníkmi a obyvateľmi. Ale tieto pravidlá tiež pomôžu zvýšiť produkciu a využívanie ekologickejších zdrojov energie, a zároveň, znížiť tiež hromadenie odpadkov na skládkach.” Cleveland používa podobné environmentálne zdôvodnenia.
Pre peniaze
Briti odôvodňujú tento drakonický systém aj z finančných dôvodov. Ako raz uviedla Benn pre tlač, “Aká spoločnosť by vyhodila hliníkové plechovky, ktoré sú hodné 500 libier za tonu, keď výrobcovia žiadajú túto surovinu?” Všeobecne však Briti bagatelizujú finančné motívy vlády.
V tomto hrá Cleveland podobnú hru s Britmi. Je úplne zjavné, že rozhodujúcim faktorom sú peniaze. Komisár pre zber mestského odpadu Ronnie Owens, ktorý si zrejme pamätá bankrot mesta v roku 1980, hovorí, že “oddelenie zberu odpadu je na ceste dosiahuť tohto roku svoj cieľ 4 000 predvolaní.” Stručne povedané, cieľom je zvýšenie tržieb a nie dodržiavanie pravidiel. Bloggeri veľmi široko diskutovali o tom, že recyklačná schéma je vlastne len výhovorkou pre vytvorenie komplikovaných pravidiel, ktorým sa maximalizuje platenie pokút.
Bankrotujúce mestá po celej Severnej Amerike budú pozorne sledovať clevelandský experiment. Nestačí dúfať, že clevelandský experiment bude debakel. Debakle sú totiž často ziskové práve pre tých, ktorí ich uskutočnia.
Možno, na rozdiel od Britov, Američania sa ohradia voči čipovému sledovaniu ich odpadkov zo súkromných dôvodov. Táto námietka je síce v poriadku, ale nesúvisí s motívmi miestnych vlád, ktoré pretláčajú povinnú recykláciu. Môže to však byť najsilnejšia obrana, ktorú je možné pripraviť.
Článok bol pôvodne uverejnený v magazíne The Freeman /December 2010/, ktorý vydáva Foundation for Economic Education. Preložil Radovan Kazda. Preklad prevzatý z www.odpady-portal.sk.
