Zastaviť a dlhodobo účinne zvrátiť grécky smer slovenských verejných financií! Tak znie prioritná ekonomická úloha novej vlády, ktorej ne/úspešnosť vyriešenia výrazne ovplyvní naše peňaženky a ekonomické rozhodnutia. “Rozpočtový budík s časovanými bombami“ zvoní čoraz hlasnejšie a čas na predstavenie riešení kľúčových príčin problémov sa kráti.
Hlavnými príčinami veľkých rozpočtových sekier v podobe vysokých deficitov a mimobilančných (najmä PPP) projektov sú prílišná miera a rýchly rast verejných výdavkov a iných vládnych programov a prenášanie financovania ich významnej časti do budúcnosti.
Od vlády sa očakávajú rýchle konsolidačné kroky a dlhodobé a koncepčné zmeny. Zamerané by mali byť na odbúravanie deficitov, zastavenie rastu verejného dlhu a jeho znižovanie, primárne podstatným redukovaním verejných výdavkov, aktív štátu a zasahovania vlády. Malo by dôjsť aj k zmenám na príjmovej strane s cieľom zjednodušiť daňový a odvodový systém, bez zvýšenia daňového a so znížením odvodového zaťaženia.
Razantné konsolidačné kroky už tento rok sú ekonomicky nevyhnutné. Zvyšovanie daní by však nemali obsahovať. Príjem z nich by len čiastočne zaplátal dieru v rozpočte na úkor vyššieho daňového zaťaženia, tvorby zdrojov a ekonomických aktivít. Výdavkové škrty je možné dosiahnuť napríklad viazaním výdavkov, zredukovaním nákupov tovarov a služieb, znížením objemu miezd v štátnej správe, neposkytnutím vianočného dôchodku a jednorazových nesystémových sociálnych dávok.
Väčšie úspory by mali prísť na budúci rok, napríklad zníženie vládnej spotreby redukovaním výdavkov na mzdy a tovary a služby ústrednej správy o viac ako 30 %. Priestor je tiež v znížení výdavkov na administratívu, zrušením alebo zredukovaním kompetencií ministerstiev a iných inštitúcií verejnej správy. Zdrojom úspor môže byť pravidlo neposkytovať vládne “podpory“ poľnohospodárom a iným podnikateľom. Nezanedbateľnými úsporami by mali byť aj škrty v sociálnej sfére (napríklad nefinancovaním univerzálnych prídavkov na deti) a úspory napríklad zo zrušenia dotácií cirkvám. Potrebné sú i zmeny v 1. dôchodkovom pilieri: znižovanie zásluhovosti, valorizácia dôchodkov iba o infláciu a zvyšovanie veku odchodu do starobného dôchodku na 65 rokov. K tomu by sa mala pridať privatizácia.
Koncepčné zmeny by mali znamenať nastavenie pravidiel dlhodobého prístupu a systémové reformy. Zaviesť tvrdé rozpočtové obmedzenia predpokladá napríklad prispôsobovať rozpočtové výdavky čo najviac príjmovým možnostiam a realizovať audit verejných financií nezávislými súkromnými spoločnosťami. Podporou by mohli byť ústavné “rozpočtové brzdy“.
Pripravuje dnes minister financií a vláda obdobné zmeny? Aj keď Ivan Mikloš deklaruje budúcoročný úsporný balík v objeme 1,66 miliardy eur, dohody koaličných strán tomu reálne nenasvedčujú a razantné výdavkové škrty neobsahujú. Neuvažujú ani o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku. Vláda ustupuje aj od privatizácie. A práve (do)privatizácia spoločností so štátnym vlastníctvom v doprave, infraštruktúre, energetike a inde by priniesla zmenu vlastníckej zodpovednosti a zdroje na financovanie verejného dlhu a osobitne rastúcej diery v dôchodkovom systéme. Realizovať by sa však mali zmeny v pravidlách, keďže vláda avizuje “vytvoriť legislatívne, inštitucionálne a iné predpoklady na zníženie rizika rozvratu verejných financií v budúcnosti“.
Minister financií počuje zvonenie “rozpočtového budíka“. Presmerovanie verejných financií k vyrovnanému hospodáreniu s trendom znižovania verejného dlhu, miery verejných výdavkov, daňového a odvodového zaťaženia vyžaduje oveľa viac: okrem odborného zázemia aj odvahu a politickú ochotu zrealizovať razantné rozpočtové škrty v tomto a budúcom roku (viac, ako zatiaľ avizuje), presadiť zásadnú zmenu pravidiel vo verejných financiách a naštartovať systémové reformy.
Autor je ekonóm KI.
Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 29. júla 2010.
