Zdá sa, že prehlbovaná dlhová kríza v eurozóne, rýchlo rastúci verejný dlh na Slovensku a ani ústavná dlhová brzda zatiaľ nie sú pre slovenskú vládu dostatočnou výstrahou. Tá totiž opäť, na úkor budúcnosti, predložila neúsporný a nezodpovedný návrh rozpočtu.
Zadlžovanie slovenských verejných financií sa opäť uberá gréckou cestou. Len za dva roky sa verejný dlh zvýši o takmer 10 mld. eur a zo 43,3% HDP v roku 2011 vyskočí na 54,3% HDP v roku 2013. Už táto úroveň znamená prvé reálne zatiahnutie dlhovej brzdy, spojené aj so sankciami. Vláda bude musieť v budúcom roku predložiť parlamentu konkrétne opatrenia na zníženie dlhu a platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom roku.
Dôsledky rastu zadlžovania
Rýchlo rastúci dlh ba ani dlhová brzda neodradili ministra financií naplánovať na rok 2014 vyšší medziročný nárast verejného dlhu oproti roku 2013, v ktorom očakáva jeho zvýšenie o 6,3%. V pomere k HDP tak dlh má dosiahnuť až 56,8%. Po zverejnení tejto výšky bude ministerstvo nútené viazať 3% výdavkov štátneho rozpočtu a vláda bude musieť do parlamentu predložiť rozpočet bez nominálneho zvýšenia verejných výdavkov (okrem výnimiek).
Práve 57% HDP je ďalší limit rozpočtovej zodpovednosti, po dosiahnutí ktorého musí vláda predložiť rozpočet verejnej správy bez schodku. Nedeficitný rozpočet bez zvýšenia daní a/alebo odvodov je ekonomicky zdôvodniteľný a žiaduci. No poznajúc dnešné politické reálie, vláda by sa bez zvyšovania daní a odvodov zrejme nezaobišla.
Vláda chce dosiahnuť dlh pod hranicou 57% HDP vďaka jednorazovým transakciám so štátnymi podnikmi. Ide napríklad o úvery SPP a ZSE (nezapočítavané do dlhu verejnej správy), od nich získané dividendy, či splatenia návratných finančných výpomocí Vodohospodárskou výstavbou a Cargom. Ak by k tomu v roku 2014 došlo, tak sa finančná zaťaž na verejné rozpočty pravdepodobne len presunie na neskôr.
Riziká vyplývajú aj z podmienených záväzkov, napríklad z arbitráží so zdravotnou poisťovňou Apollo a US Steel Košice. Verejný dlh okrem toho nezahŕňa podľa rozhodnutia Eurostatu záväzky z členstva Slovenska v ESM, hoci reálne riziko ich splácania za iné nesolventné vlády aj slovenskými daňovníkmi tu je. Reálne dlhové bremeno tak môže byť vyššie ako oficiálne predpokladá vláda.
Sekera a plán vyšších príjmov
Rýchlo rastúci verejný dlh je do značnej miery odrazom každoročne zatínaných rozpočtových sekier. Vláda naplánovala rozpočtový deficit na rok 2014 až vo výške 2,1 mld. eur a v nasledujúcich dvoch rokoch 2,0 a necelých 1,3 mld. eur. V prípade roku 2014 ide len o kozmetické zníženie deficitu: o 1,4 mil. eur oproti cielenej skutočnosti v tomto roku a o 42 mil. eur oproti rozpočtu na tento rok.
Primárnym problémom rozpočtu je jeho cieľové hospodárenie v budúcom roku s deficitom verejných financií v takmer rovnakom objeme ako tohtoročný deficit a jeho udržanie vďaka rastu príjmov s analogickým zvýšením výdavkov.
Vláda sa opäť spolieha na zvýšené príjmy namiesto realizovania úsporných opatrení (okrem tých v hmle zvanej ESO) a celkového poklesu verejných výdavkov. Ani to na budúci rok nestačí na viditeľne menšiu rozpočtovú sekeru ako v tomto roku. Zvyšovanie daňových a iných verejných príjmov pritom nie je šetrenie, ale krátkodobé plátanie rozpočtovej diery.
Vláda sa v rozpočte na rok 2014 spolieha na jednorazové a dočasné príjmy. Počíta napríklad so splatením finančnej výpomoci Cargom vo výške 97,7 mil. eur. Ide pritom o stratovú spoločnosť, ktorú pred bankrotom držia len štátne dotácie.
Obmedzenie podnikania
Negatívom rozpočtu je i to, že prináša obmedzovanie a ďalšie finančné zaťaženie podnikania. Príkladom sú daňové licencie ako minimálne zdanenie firiem bez ohľadu na ich finančný výsledok v navrhovanej výške 480 eur, 960 eur a 2880 eur, v závislosti od ich tržieb a toho či sú platcami DPH. Takýto dodatočný daňový náklad môže odrovnať podnikateľské subjekty, ktoré sú v niekoľkoročnej nábehovej a investičnej fáze a tie, ktoré majú utlmenú činnosť a hľadajú príležitosti. Vláda tým obmedzí podnikanie, tvorbu ekonomických zdrojov a produktívnych pracovných miest, s dôsledkom na zníženie daňových príjmov a tlak na vyššie deficity. Marketingové zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb na 22% po roku od zvýšenia z 19 na 23% negatívne dosahy nevykompenzuje.
Vláda tiež prehlbuje systémové príčiny problémov verejných financií: nadmerné a rastúce verejné výdavky, ktoré sa odvíjajú od garantovania vysokej a zvyšovanej miery nárokov na verejné financie, prebujnelého štátneho aparátu a vládneho zasahovania do ekonomiky a životov ľudí. Rozpočet počíta s rastom verejných výdavkov až takmer o 1,7 mld. eur. V roku 2014 má napríklad pribudnúť necelých 1400 zamestnancov štátnej služby. Ďalšími príkladmi sú investičné stimuly a veľká sieť sociálnych dávok, neraz poskytovaných plošne bez ohľadu na príjem a majetok poberateľov (napríklad univerzálneho prídavku na dieťa).
Rozpočet je v značnej miere postavený na jednorazových opatreniach a na úkor tvorcov ekonomických hodnôt. Zvyšuje verejné výdavky a prehlbuje ich deformovanú štruktúru, bez viditeľnejších úspor a štrukturálnych výdavkových zmien. Znižovanie úloh štátu, odstrihávanie finančnej závislosti mnohých od neho a iné systémové zmeny sa od vlády Smeru nečakalo, snaha o rozpočtovo zodpovednejší prístup áno. Rozpočet i zoči-voči zákonu o rozpočtovej zodpovednosti potvrdil vládnu rozpočtovú nezodpovednosť.
Autor je riaditeľ KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2013.
