Konsolidácia verejných financií dominantne vyššími daňami predstavuje ekonomicky chybný a škodlivý smer, ktorý nie je nutné nasledovať. Pri ozdravovaní verejných financií navrhujeme alternatívnu liečbu prostredníctvom výdavkovej diéty bez vyšších daní a odvodov.
Ekonómovia sa zhodujú, že deficit verejných financií je potrebné znižovať. Tí „staromódnejší“, opierajúci sa o ekonomické zásady pred ich zdevalvovaním Keynesom, tvrdíme, že deficit treba odbúrať úplne. Zhodu ale nenachádzame v tom, ako na to. Vládni a niektorí ďalší ekonómovia spoločne s politikmi živia hypotézu nutnosti zvýšenia daní a odvodov. Vláde tak posväcujú roztáčanie daňovo-odvodového kolotoča. Vláda veru nelení a pripravuje konsolidáciu verejných financií z väčšej miery zvýšením daní a odvodov. Ide však o ekonomicky chybný a škodlivý smer, ktorý nie je nutné nasledovať.
Škodlivý smer
Vládou pripravovaná konsolidácia dominantne vyššími daňami a odvodmi by značne poškodila obyvateľov, podnikateľské subjekty a ekonomické prostredie na Slovensku. Zároveň by nebola dlhodobejšie účinná v súboji s deficitom verejných financií, neriešila by podstatu ich problému a má alternatívu v podobe redukovania a systémových zmien verejných výdavkov.
„Konsolidácia“ podľa tria Fico-Kažimír-Richter by priniesla viaceré negatívne nezamýšľané dôsledky, napríklad zníženie disponibilných zdrojov tvorcov ekonomických hodnôt, obmedzenie úspor, ekonomických rozhodnutí a ekonomických kalkulácií, zníženie motivácií podnikať, pracovať a byť ekonomicky aktívny, ale tiež zvýšenie cien (napríklad v podobe vyšších poplatkov za bankové služby). Znamenala by tiež obmedzenie podnikateľských aktivít, osobitne podkopnutie dynamickejších a od štátu menej závislých (SZČO), demotiváciu snažiť sa byť úspešným a tvoriť zisk, zníženie produktívneho zamestnávania a tvorby nových pracovných miest, odchod časti kapitálu zo Slovenska a zvýšenie motivácií pre čiernu ekonomiku a daňovú optimalizáciu.
Nízke daňovo-odvodové zaťaženie?
Zdá sa, že vládni predstavitelia a ich poradcovia nevidia problém v tom, že ľudí viac zaťažia daňami a odvodmi. Vychádza im to tak, že na Slovensku je oproti iným krajinám nízke daňovo-odvodové zaťaženie. Ako na to prišli? Stačí, že ministerstvo financií spojí (tak ako aj v minulosti) daňové a odvodové zaťaženie s percentuálnym pomerom príjmov z daní a odvodov k HDP a čísla vyzerajú optimisticky. Podľa rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 bol pomer daňových a odvodových príjmov k HDP v roku 2010 iba 28%, čo zodpovedalo piatej najnižšej hodnote v EÚ. Tento ukazovateľ (daňová kvóta II) však vypovedá o výnosoch z daní a odvodov k celkovému produktu v krajine, nie o reálnej daňovej záťaži ľudí.
Spájanie daňovej kvóty s daňovým zaťažením ekonomicky neobstojí. Napríklad, zmena výnosov z daní nie je automaticky priamo úmerným dôsledkom zmeny zdanenia. Nezriedka to platí naopak a zníženie daní môže priniesť zvýšenie ich príjmov. Tak to bolo aj pred niekoľkými rokmi na Slovensku v prípade zníženia dane z príjmov. Zvýšenie daní naopak neraz spôsobuje pokles výnosov z nich. Nízke daňové príjmy môžu byť dôsledkom značných daňových únikov, ako napríklad v Grécku. HDP v menovateli je tiež metodický problém. Príkladom je vykazovanie rastu HDP aj vďaka verejným výdavkom. Okrem toho, rýchlejší rast HDP umožňuje pokles daňovej kvóty aj pri rastúcich daňových príjmoch, tak ako to bolo v ostatných rokoch na Slovensku.
Výsledky medzinárodných porovnaní podľa metodík bližších realite daňovo-odvodového zaťaženia vyvracajú ilúziu nízkeho daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku, tak z pohľadu zamestnancov, ako aj firiem, resp. daňovo-odvodových nákladov podnikania. Napríklad priemerné daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov vo vzťahu k mzdovým nákladom na Slovensku je podľa tohtoročnej štúdie The Tax Burden of Typical Workers in the EU 27 na úrovni 47%, čo je až osemnáste najvyššie zaťaženie v EÚ. Podľa celosvetového porovnania štúdie Paying Taxes 2012 je miera zdanenia vo vzťahu k podnikaniu na Slovensku až 135. najvyššia spomedzi 183 krajín sveta.
Alternatíva bez zvyšovania daní a odvodov
Namiesto vyšších daní a odvodov by mala byť smerovať na riešenie podstaty (príčin) problémov verejných financií: prebujnelú verejnú správu, rýchlo priberajúcu rastom verejných výdavkov a značné aktíva a zasahovanie štátu do ekonomických aktivít a životov ľudí. Verejné výdavky na Slovensku sa na Slovensku nedávno výrazne zvýšili. Kumulatívne narástli podľa údajov Ministerstva financií SR v rokoch 2006 – 2010 (v prepočte na eurá) až o vyše 7,5 mld. eur, pričom napríklad za obdobie rokov 2008 až 2010 bol reálny rast verejných výdavkov na Slovensku podľa Eurostatu najvyšší v EÚ. S tým spojené zvýšenie kvality služieb poskytovaných verejných správou však nebolo na území Slovenska zaznamenané.
Za ekonomicky opodstatnené preto považujeme, aby celá konsolidácia spočívala vo výdavkových škrtoch a v koncepčných zmenách vo verejných výdavkoch a celkovo vo verejných financiách (aj so znižovaním nárokov ľudí od štátu). Doplnená by mala byť o zmeny v daňovom a odvodovom systéme bez zvyšovania daní a odvodov. V tomto duchu predstavil KI dokument Výdavková diéta pre verejné financie: ako konsolidovať bez zvyšovania daní a odvodov. Prinášame návrhy realizovateľných výdavkových úspor a škrtov na úrovni 2,6 až 4 mld. eur, teda vo väčšom objeme, než „hľadá” minister financií. Ide o návrhy zoskupené v štyroch blokoch:
1. Redukcia vlády, zníženie spotreby, administratívy a prevádzky verejnej správy (v objeme úspor odhadovanom v rozmedzí 1,4 až 2 mld. eur)
2. Odstraňovanie transferov do podnikateľskej sféry a iných vládnych podpôr hospodárstva (približne 430 až 710 mil. eur)
3. Redukovanie transferov, zníženie rozsahu a zvýšenie adresnosti v sociálnej a zdravotnej sfére (približne 500 až 615 mil. eur)
4. Odbúravanie transferov v iných oblastiach (235 až takmer 690 mil. eur).
Súbor opatrení uvádzame ako príklady ekonomicky realizovateľných výdavkových škrtov a úspor pre prvú fázu zmien vo verejných financiách (ktorá by mala byť uskutočnená v relatívne krátkom čase). Nejde o komplexný balík všetkých potrebných, možných a aj koncepčných zmien vo verejných financiách. Mohol a mal by však naštartovať dlhodobejšie a systémové zmeny, ktoré by boli súčasťou ustupovania vlády z ekonomiky a spoločnosti: odbúravaním jej zasahovania do ekonomických aktivít a životov ľudí a prenesením finančnej a inej zodpovednosti na jednotlivcov a ich rodiny.
Už výdavková diéta podľa KI predstavuje alternatívu voči vládou pripravovanej konsolidácii verejných financií. Ak by si z nej vláda vybrala len niektoré, politicky priechodnejšie, výdavkové úspory, tak by mohla zabudnúť na zvyšovanie daní a odvodov. Zdá sa ale, že s vládou SMERu sa smerovaniu k vyšším daniam a odvodom a väčšiemu zasahovaniu vlády do ekonomiky a spoločnosti nevyhneme.
Autor je ekonóm, riaditeľ KI a editor a garant dokumentu Výdavková diéta pre verejné financie: ako konsolidovať bez zvyšovania daní a odvodov.
Článok bol uverejnený dňa 19. júna 2012 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
