Verejná správa zdroje zväčša netvorí, ale stroví. Keď je kríza a zdrojov je menej, štát či samospráva zväčša dramaticky nešetrí a neseká výdavky. Keď je kríza a zdrojov je menej, štát a samospráva si radšej zapýta viac od nás, daňovníkov. A tak, keď sa dane zvyšujú, my, daňovníci slovenskí, šetríme a sekáme rodinné rozpočty, aby nám na tie vyššie dane pre krízou zúboženú verejnú správu v peňaženkách ostalo. A kým štát či samospráva snová plány na vyššie dane a čaká na príjmy z nich s vyloženými nohami, poďme si my vyložiť, ktorému zbojníkovi za ktoré navýšenie dane nám vyrubenej či plánovanej treba ponížene poďakovať.
Ficova daň. Ľudovo by sa jej tiež mohlo hovoriť daň z nástenky, daň zo sociálnych a iných štátnych podnikov vyciciavaných straníckymi „manažmentmi“ vládnucej verchušky, daň z emisných a mýtnych tendrov a podobných huncútstiev počas vlády Roberta F. Ide o mimoriadne zákerne sa prejavujúcu daň. Nevyrubil nám ju totiž ten samozvaný sociálny demokrat, podľa ktorého je pomenovaná, a ktorý tu so svojou národno-socialistickou družinou zaťal riadnu krvavo červenú sekeru. Zákernosť je v tom, že túto daň, spočívajúcu v dočasnom (len či!) zvýšení dépéháčky, nám vyrubila tzv. pravicová vláda ako účet za bašovanie vlády predošlej, tej ľavej. Občana tak čaká len hlavybôľ – niečo tu nesedí: ľavica mu dane nezvýšila, pravica hneď nelenila. Svet je hore nohami! Ďakujeme, súdruh Fico!
Gurríova daň. Generálny tajomník OECD José Ángel Gurría veru žiaden anjel nie je. Keď zložil svoje krídla počas svojej nedávnej návštevy v Bratislave, vyznamenal sa priam diabolskou zvesťou. Ministrovi našich rozvrátených verejných financií odporučil zamyslieť sa nad tým, či by sa i daň z nehnuteľnosti, ktorá je u nás vraj druhá najnižšia spomedzi 34 členských krajín tejto organizácie, predsa len zvýšiť nedala. Minister neváhal, a hoci túto daň vyrubujú naše milé samosprávy, vo východiskách pre budúci verejnonesprávny rozpočet ráta s 50-percentným navýšením jej výnosov. Isto sa nájdu cesty, ako tým samosprávam vysvetliť, že i na majetok sa občanovi treba lepšie pozrieť a vytriasť mu z vankúšov aj tie posledné pozašívané eurá. Čo vravíte? Zdroje v samospráve sú, len sa často zlodejsky obstaráva a predáva majetok? Kuš! „Všichni jsou už v Mexiku,“ len Vám, pán generálny tajomník, sa akosi nechce domov do krajiny ovládanej drogovými gangami a tak cestujete po svete a rozdávate múdrosti? Ďakujeme, Ángel, za Vaše rady!
Sulíkova daň. Túto daň nám ešte nevyrubili, no na jej projekte už sociálni inžinieri vytrvalo pracujú celé mesiace, jeden z nich už roky. Zjednodušene, keďže najmä o to vraj ide, možno túto daň nazvať i daňou z cesty k odvodovému bonusu. Táto daň má za cieľ zrovnať všetky triedy pracujúceho ľudu do jedného šíku. Mala by sa prejaviť najmä poklesom príjmov dohodárov a samostatne zárobkovo činných osôb. Inak povedané, doplatiť na ňu majú najmä tí pomätenci, ktorí sa rozhodli, že sa budú o seba a svoje rodiny starať sami, bez pomoci a podpory štátu, ktorú požívajú zamestnanci. Veru, treba tých bláznov zahnať späť do spoločného košiara. A bude nám všetkým hej, keď raz dôjdeme k tomu vysnívanému štátom garantovanému základnému príjmu. Už vopred ďakujeme, herr Sulík!
Jánošíkova daň. Napĺňanie jánošíkovskej tradície predstavuje najškodlivejšiu daň z daní, ktoré platíme. Táto neviditeľná, no o to mohutnejšie zrážaná daň za to, že žijeme v krajine, kde je zbojník a zlodej pestovaným kultovým národným hrdinom, sa prejavuje tým, že zlodeji nesedia v base, ale s imunitou v parlamente. Ide tiež o nepriamu daň za chromú a nevidomú spravodlivosť, ktorá má stále cez oči previazanú červenú pioniersku šatku.
Autor je analytik KI. Má živnostenský list a dlhodobé pravicové pomätenie mysle.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 04/2011.
