Pod vplyvom správ a strachu ľudí z koronavírusu politici konajú razantne a neštandardne. Pod rúškom závažného vírusu tak vyrastajú dlhodobé hrozby slobody, prosperity a bezpečnosti.
U nás zatiaľ prechádzame koronakrízou relatívne pokojne, pričom patríme ku krajinám s najnižším podielom infikovaných spomedzi testovaných. Dôvodom je pravdepodobne popri rýchlych reštrikciách cestovania a ekonomických aktivít karanténna disciplína ľudí, osobitne nosenia rúšok na verejnosti. Je to pozitívny signál ich schopnosti dodržiavať v spoločnosti dôležité zlaté pravidlo: nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili Tebe.
Premiér Igor Matovič napriek tomu nedávno pritvrdil: vyhláseniami o možnosti ekonomického vypnutia krajiny a veľkonočnou reguláciou slobody pohybu. Jej nezamýšľanými dôsledkami boli koncentrované medziokresové presuny pred jej spustením, dopravné kolóny, obmedzenia zásobovania a časové a iné náklady či straty. Rečami o ekonomickom „vypnutí“ krajiny zase zvyšoval u ľudí strach a neistotu. Dúfajme, že od tohto devastačného kroku upustil a naopak, že čoskoro umožní plnohodnotné otvorenie ekonomiky.
Negatívne dôsledky dnešného stavu sa totiž kumulujú. Napríklad obmedzená zdravotná starostlivosť môže zvyšovať chorobnosť a počet odvrátiteľných úmrtí. To sa zhorší, ak bude ekonomika ďalej hibernovaná, keďže bude menej zdrojov aj na zdravotníctvo a viac duševne a fyzicky chorých. Čím dlhšie to bude trvať, tým viac firiem skrachuje, výraznejšie klesne životná úroveň a viac bude nezamestnaných, ťažko chorých, samovrážd a iných úmrtí, kriminality či politickej radikalizácie vedúcej k autoritatívnym politikám.
Rizikom koronakrízy pritom je dlhodobý nárast štátu s väčšími obmedzeniami slobôd. Dnes sa napríklad opiera o vyvolávanie strachu. História potvrdzuje, že reálne alebo deklarované krízy bývajú zámienkou na trvalé posilnenie právomocí politikov. Robert Higgs to opísal v knihe Crisis and Leviathan ako západkový efekt vládnych opatrení. Dávajme si preto pozor na dočasné obmedzenia slobôd, aby sa bonmot Miltona Friedmana – „nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program“ – opäť nenaplnil. A tiež napríklad na snahy o cenové regulácie, zoštátňovanie, masívne nalievanie nových peňazí bez vytvorených zdrojov, obmedzenia slobody pohybu, či naše monitorovanie a iné zásahy do súkromia.
Obrannou civilizačnou výzvou politikom preto je, aby pod rúškom koronovírusu nepodpílili civilizačný konár, na ktorom sedíme a rozkvitáme. Aktuálna kríza odkrýva životnú nutnosť a ohrozenie základov civilizovanej spoločnosti ako sloboda, trhová spolupráca a koordinácia, rovnosť v dôstojnosti a pred právom a pravidlá vlastníctva, života a zmluvnosti. Ukázala aj prvky socializmu (zavreté hranice, nedostatkovosť či rady pred obchodmi) a naopak, väčšie možnosti súkromných alternatív (ak im nie je bránené).
A kultivačnou civilizačnou výzvou je umožniť a posilniť fungovanie úspešnej civilizácie. Popri masívnejšom testovaní a iných krátkodobých adresných opatreniach si to vyžaduje čím skôr „zapnúť“ ekonomiku a rušiť ostatné aktuálne reštrikcie slobody pri dodržaní hygienických pravidiel a umožniť dlhodobo väčšiu ekonomickú slobodu. Začnime znížením regulačného a finančného zaťaženia podnikania a zamestnávania. V tomto scenári menej zasahujúceho štátu a rozvinutejších foriem spolupráce jednotlivcov sa tak môžeme vyhnúť dlhodobým civilizačným hrozbám a po dočasnom poklese životnej úrovne sa postupne vrátiť na cestu jej neustáleho rastu.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 19. apríla 2020.
