Konzervatívne postoje dostávajú na Slovensku rôzne čudesné nálepky. Podľa jednej z nich sú pravicovým radikalizmom, podľa inej prejavom eurofóbie a podľa ďalšej zasa fundamentalizmom. Všetky tri obvinenia sú pomýlené.
Za pravicový radikalizmus je vydávaná kritika prebiehajúcich reforiem sprava, poukazovanie na ich nedostatočnosť, či presvedčenie, že je predčasné vyhlasovať reformy za zrealizované a ukončené. Ak to konzervatívci robia, nie je to preto, žeby mali záľubu v reformách pre reformy. Nie je to ani prejav žiadneho pravicového radikalizmu, ale prosté uvedomenie si pretrvávania nadmerného zasahovania štátnej moci do života a konania občanov, najmä do konania ekonomického, teda do trhového hospodárstva. Na rešpektovaní a presadzovaní hodnôt individuálnej slobody, osobnej zodpovednosti človeka za seba samého a za svoju rodinu, na preferovaní prirodzených, a teda dobrovoľných foriem solidarity pred jej vynucovaním prostredníctvom štátu, ani na požiadavke obmedzenia zásahov štátnej moci do ekonomiky a života občanov na minimálnu nevyhnutnú mieru nie je vôbec nič radikálne. Naopak, radikálne deformované je presvedčenie, že štát má nahrádzať zodpovednosť jednotlivcov a pôsobiť ako ich opatrovník, že v mene rovnosti možno obmedzovať slobodu a že štátom vynucované masívne prerozdeľovanie súkromných zdrojov cez verejné rozpočty je prejavom solidarity.
Konzervatívci kritizujú súčasné pomery v Európskej únii, odmietajú schválenie európskej ústavy a upozorňujú, že je nesprávne sa ponáhľať s nahradením slovenskej koruny eurom. Táto kritika však nie je prejavom eurofóbie, lebo nemá nič spoločné s nenávisťou, či odporom voči iným európskym národom alebo Európe ako takej. Táto kritika naopak vychádza z tradičných európskych hodnôt založených na judaisticko-kresťanskom dedičstve a obhajobe slobody a prirodzeného usporiadania sveta. Nie je celkom konzistentné presadzovať na Slovensku reformy obmedzujúce zasahovanie štátu do ekonomiky a zároveň sa nečinne prizerať, ako sa prostredníctvom EÚ reguluje stále viac a viac oblastí nášho života do stále väčších a väčších detailov. Kritika rastúcej moci byrokracie, neprehľadného rozhodovania, prehlbovania centralizácie a rozširovania socialistických regulácií v EÚ nie je žiadnou eurofóbiou, ale obhajobou slobody, voľnej súťaže a tradičných hodnôt Európy a celého Západu.
Konzervatívci si nemyslia, že všetko na svete je relatívne, že pravda neexistuje a že všetko sú len rozličné a rovnako hodnotné názory. Rozlišovať dobro od zla, správne veci od nesprávnych a pravdu od lži nie je žiadnym fundamentalizmom, ako sa nám to niekto pokúša nahovoriť. Svet je zložitý, nie vždy možno vynášať jednoznačné súdy a nie všetko je čierno-biele, ale rovnako nie všetko je iba rozmazane šedé. Hodnotový a mravný relativizmus nie je východiskom. Nebol ním pred dvetisíc rokmi a nie je ním ani dnes.
V rukách práve držíte prvé číslo Konzervatívnych listov, ktoré majú ambíciu stať sa fórom konzervatívnych postojov. Autori z radov pracovníkov a spolupracovníkov Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika sa Vás budú snažiť presvedčiť, že konzervatívne postoje nie sú pravicovým radikalizmom, eurofóbiou, ani fundamentalizmom. Každý mesiac Vám budeme v Konzervatívnych listoch prinášať analýzy a komentáre k aktuálnym problémom, k pripravovaným návrhom zákonov, k rôznym otázkam verejnej politiky, ako aj informácie o aktivitách Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a o dianí v konzervatívnom prostredí na Slovensku i v zahraničí.
Nie sme pravicoví radikáli, ale neveríme, že štát môže za nás vyriešiť všetky naše problémy. Prečítajte si článok Dušana Slobodu Slovensko – rozpoltená krajina? Nie sme eurofóbi, ale neželáme si ďalšiu centralizáciu EÚ a budeme sa brániť nezmyselným reguláciám prichádzajúcim z Bruselu. Prečítajte si článok Petra Gondu Euro: Preteky v „skokoch do tmy“ a glosu Radovana Kazdu Problém Davida Byrna.
Nie sme fundamentalisti, ale nebojíme sa pomenovať veci pravými menami. Prečítajte si úvahu Štefana Hríba Pätnásť rokov. Sme konzervatívci a chceme Vám ponúkať myšlienky, ktoré si stojí za to prečítať. Začíname. Čítajte Konzervatívne listy.
Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2004
