Koncom apríla schválil parlament novelu zákonov o majetku obcí a o majetku vyšších územných celkov. V rámci druhého čítania boli do vládneho návrhu novely zapracované pozmeňujúce návrhy, ktorými sa do oboch zákonov dostali ustanovenia ukladajúce obecnej i regionálnej samospráve postupovať pri predajoch a prenájmoch ich majetkov transparentne a súťažnými metódami.
Na prvý pohľad je to nenápadná zmena, ktorú väčšina médií v prvom momente ani nezaregistrovala, pritom ide o zásadné opatrenie pre obmedzenie klientelizmu a korupcie na samosprávnej úrovni. Iniciátorom zmien bola mimovládna organizácia VIA IURIS, ktorá v spolupráci so Zuzanou Čaputovou a ďalšími právnikmi pripravila vlastný návrh noviel oboch majetkových samosprávnych zákonov. VIA IURIS sa pokúsila dosiahnuť zakomponovanie svojich návrhov do vládneho návrhu novely, ktorý už bol od januára v parlamente. Kampaň VIA IURIS za lepšie nakladanie s verejným majetkom v marci podporili aj viaceré ďalšie mimovládne organizácie, medzi nimi aj Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.
Návrh si osvojila poslankyňa SDKÚ-DS Lucia Žitňanská a trochu prekvapivo ho nestihol obvyklý osud pozmeňujúcich návrhov opozičných poslancov. Tie totiž v tomto volebnom období zvyčajne končia v koši ako odpad. V tom lepšom prípade ako separovaný odpad a po separácii nasleduje recyklácia (návrh neskôr ako svoj vlastný predloží koaličný poslanec a parlament ho schváli). Tentoraz sa však s návrhom opozičnej poslankyne stotožnil Ústavnoprávny výbor NR SR a v pléne parlamentu 95 zo 121 prítomných poslancov. Za zmeny tak hlasovala koalícia i opozícia.
Samosprávne eldorádo
Doteraz zákon neukladal samosprávam pri predaji a prenájme majetku skoro žiadne konkrétne povinnosti. Mohli predávať bez akejkoľvek súťaže, priamym predajom vopred určenému záujemcovi. Bez toho, aby zámer niečo predávať vopred zverejnili aspoň na tri dni na nástenke. Bez toho, aby si nechali predávanú nehnuteľnosť, či inú vec čo i len oceniť znaleckým posudkom. Samosprávy tak mohli predávať i prenajímať majetok hlboko pod jeho trhovú hodnotu a určovať cenu úplne svojvoľne. A samozrejme, že tak často aj robili.
Zákon síce i doteraz ukladal zastupiteľstvu obce i vyššieho územného celku schváliť zásady nakladania s majetkom, tie však môžu byť úplne všeobecné a gumové. Jediné obmedzenie ukladá doterajšie znenie zákonov iba pokiaľ ide o nadobúdanie majetku predstaviteľmi samosprávy (starosta, primátor, župan, poslanci zastupiteľstva, prednosta a zamestnanci obce a VÚC, hlavný kontrolór, štatutárni zástupcovia právnickej osoby založenej alebo zriadenej samosprávou) a osobami im blízkymi, ako aj právnickými osobami, ktoré sú s nimi prepojené. Takéto osoby nemohli (až na zákonom stanovené výnimky) nadobúdať vlastníctvo obce a VÚC bez obchodnej verejnej súťaže. Na ostatných sa obmedzenia nevzťahovali.
Samosprávy sa často sťažujú na nedostatok finančných prostriedkov. Ten je však spôsobený aj šafárením s verejným majetkom. Keby samosprávy predávali a prenajímali svoj majetok vždy transparentným spôsobom a súťažnými metódami, mohli byť na tom finančne oveľa lepšie. Oveľa horšie by však na tom finančne boli niektorí predstavitelia samosprávy, ktorí na kšeftovaní s verejnými majetkami profitovali. Schválená novela na takúto zmenu vytvára vhodné podmienky.
Súťaže a dražby
Najdôležitejšou zmenou, ktorú novela obsahuje, je povinnosť samosprávy predávať majetok na základe verejnej obchodnej súťaže alebo dražby. Priamy predaj je možný iba v prípade, že sa majetok predáva minimálne za cenu stanovenú znaleckým posudkom, a že takto stanovená hodnota predávaného majetku nepresiahne 40 000 eur. Dalo by sa povedať, že pravidlo, ktoré sa doteraz uplatňovalo iba vo vzťahu k nadobúdaniu majetku predstaviteľmi samosprávy (povinnosť verejných obchodných súťaží), sa stáva univerzálnym pravidlom pri predaji akéhokoľvek majetku. Táto zmena je logická a správna. Naozaj neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo by sa samosprávny majetok mal predávať inak ako súťažnými metódami.
Predstavitelia samosprávy, osoby im blízke a právnické osoby s nimi prepojené budú, tak ako doteraz, z možnosti nadobúdania majetku priamym predajom vylúčené. Do istej miery otázne je zachovanie možnosti priamych predajov pri hodnote predávaného majetku do 40 000 eur, ale aj v takom prípade bude potrebné postupovať pri predaji transparentne a nebude možné majetok predať pod hodnotu určenú znaleckým posudkom. Aj to je však veľký pokrok oproti doterajšej úprave, ktorá nič také nevyžadovala.
Všetko vopred zverejniť
Novela zavádza pre samosprávu povinnosť zverejniť zámer predať majetok minimálne 15 dní vopred na úradnej tabuli, internetovej stránke a v regionálnej tlači. Nástenkové predaje (s informáciou iba na úradnej tabuli) tak budú možné iba v malých obciach, ktoré nedisponujú vlastnou internetovou stránkou. Určite však už nie v mestách, či samosprávnych krajoch.
Vyššie uvedené pravidlá nebude musieť samospráva uplatňovať v zákonom vymedzených prípadoch – napr. pri predaji bytov podľa zákona o bytoch, pri predaji pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa, či pri predaji hnuteľnej veci, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur. A ešte aj „v prípadoch hodných osobitného zreteľa,“ o ktorých zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov. Práve táto formulácia je najslabším miestom celej novely, pretože otvára priestor pre tvorivosť komunálnych politikov pri vymýšľaní „osobitných zreteľov“ v záujme obídenia v zákone stanovených pravidiel a povinností. Táto chyba krásy je však problémom iba vo vzťahu k optimálnemu nastaveniu pravidiel, v žiadnom prípade nie v porovnaní so súčasným stavom, keď si nikto ani len tie „osobitné zretele“ pri predávaní samosprávneho majetku pod cenu vymýšľať nemusí.
A obdobné pravidlá ako pri predaji bude musieť samospráva uplatňovať aj pri prenájme svojho majetku.
Samosprávy pod kontrolou
Úplnou novinkou, ktorú zavádza novela, je právo obyvateľa obce domáhať sa „neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa“. Doteraz mohla na porušenie zákona zo strany orgánov obce poukázať iba prokuratúra formou protestu a v prípade, že obec protestu nevyhovela, mohla sa prokuratúra obrátiť na súd. Teraz by možnosť obrátiť sa na súd mali v prípadoch, keď ide o podozrenie z protizákonného predaja majetku obce, získať aj obyvatelia obce. A rovnako aj vo vzťahu k samospráve VÚC.
Znamená to, že aktívni občania zaujímajúci sa o veci verejné sa odteraz budú môcť oveľa lepšie pozerať predstaviteľom samosprávy na prsty. A v prípade potreby im po nich aj klepnúť. Keď schválená novela nadobudne účinnosť, nebude to, pochopiteľne, znamenať úplný koniec akýchkoľvek komunálnych zlodejín, korupční politici a úradníci na miestnej a regionálnej úrovni to však budú mať oveľa ťažšie. Zákon proti komunálnej zlodejine je určite vážnym adeptom na titul „zákon roka 2009“.
Autor je riaditeľ KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 05/2009.
