Prostredníctvom infozákona sme požiadali ministerstvá, ktoré ako tzv. riadiace orgány prerozdeľujú eurofondy, aby nám sprístupnili informácie o tom, ako tento proces prebieha. Napriek tomu, že sme na ministerstvá zaslali obsahovo identickú žiadosť, odpovede z ministerstiev sa značne líšia.
Celé roky, za takej či onakej vlády, je v oblasti eurofondov hlavnou témou, či ich čerpáme a či ich vyčerpáme. No prosím, čo už, ak ste fanúšikmi čísel, porovnanie čerpania za Dzurindovej a Ficovej vlády, ako i príbeh zatajovania týchto informácií ministrom Janušekom, nájdete tu. Čo však pozrieť sa i na to, ako ich čerpáme, kto a ako rozhoduje o ich čerpaní a komu a na aké tupiny sa možnosť podieľať sa na čerpaní umožní?
Iné ministerstvo, iný mrav
Zaujímalo nás, ako na ministerstvách prebieha hodnotenie projektov, v ktorých sa žiada spolufinancovanie z eurofondov a štátneho rozpočtu. Chceli sme sa dozvedieť, koho ministerstvá poverili hodnotením projektov, ako boli projekty hodnotené, ktoré projekty a prečo práve tie odporučili výberové komisie na schválenie a následné priklepnutie eurofondov. Čuduj sa svete, na rovnakú žiadosť sme od ministerstiev dostali obsahovo výrazne odlišné odpovede – viac nájdete tu.
Na jednej strane je ukážková odpoveď od ministerstva životného prostredia, ktoré nám ju zaslalo v zákonnej lehote a na DVD nosiči, teda v nami požadovanej elektronickej forme. Na strane druhej je ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré nám podstatnú časť informácií odmietlo sprístupniť, pričom klame, že daným typom informácií, ktoré nám napríklad už spomenuté ministerstvo životného prostredia sprístupnilo, exJanušekovo ministerstvo nedisponuje.
Ministerstvo klame i v tvrdení, že nami požadované informácie nedokáže sprístupniť v elektronickej podobe. Usvedčuje ho i príklad ministerstva životného prostredia, ktoré nám hodnotiace hárky elektronicky sprístupnilo, pričom si ich vyžiadalo z informačného systému ITMS, ktorý ako Centrálny koordinačný orgán spravuje práve ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Ozaj, nahliadnutie do systému ITMS (viac tu), ktorý vraj vznikol i „za účelom zabezpečenia transparentnosti celého procesu riadenia eurofondov,“ (tvrdia tvorcovia tu) bohužiaľ bežnému smrteľníkovi nie je v našej „informačnej spoločnosti“ umožnené. Prečo? V záujme čoho a koho?
Cenzurovaná „transparentnosť“
Ministerstvo prelievania eurofondov našu snahu o získanie informácií odmenilo dvomi 20-kilogramovými balíkmi, v ktorých nám, na účet daňovníkov, zaslalo v papierovej podobe tisícky scenzurovaných hodnotiacich hárkov, na ktorých sú vybielené mená hodnotiteľov. Nevieme teda, ako konkrétni hodnotitelia ohodnotili konkrétne projekty. Nižšie pohľad na to, ako si e-government prekladajú do štátneho jazyka na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja:
Súčasťou danej zásielky sú i scenzurované životopisy hodnotiteľov. Z vybielených či vyčiernených životopisov však nie je možné overiť, či hodnotitelia spĺňajú kritériá odbornosti, ktoré si ministerstvo stanovilo. Niektoré životopisy by nám však nič o odbornosti nepovedali, ani ak by si ministerstvo nerobilo nadprácu s ich cenzúrou. Posúďte sami – v prílohe nájdete príklad životopisu (v PDF tu), v ktorom by ste sa síce dozvedeli najmä informácie o otcovi, matke, sestre a bratovi hodnotiteľky, doplnené o nepomerne kratšiu stať o štúdiu hodnotiteľky od základnej školy ďalej, avšak nič o jej spôsobilosti plniť funkciu hodnotiteľky projektov. Skôr je to správa o jej nespôsobilosti, a keďže ide o internú zamestnankyňu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, svedčí to i o úbohej úrovni daného ministerstva, keď v roku 2009 ako relevantný personálny podklad pokojne slúži bezobsažný životopis spracovaný na stroji či v textovom editore T602 a podpísaný v roku 1995. A že nejde o ojedinelý prípad, si môžete overiť na ďalšom životopise, tentoraz vybielenom, z roku 1996 (v PDF tu).
Fico vs. Janušek&Štefanov
Premiér Fico v decembri 2008 pre médiá uviedol: „Vadí mi na ministerstve výstavby, že nekomunikuje dostatočne s verejnosťou a neposkytuje informácie, ktoré by malo poskytovať.“ Zjavne mu však nevadí, že jedného pochybného tajnostkára-nástenkára v jeho vláde strieda druhý. Spomínané klamlivé a zahmlené informácie o prerozdeľovaní eurofondov nám totiž síce zaslalo ministerstvo ešte v čele s ministrom Janušekom, avšak pochádzajú od sekcie, ktorú v tej dobe riadil terajší minister Štefanov. Štefanov nám podstatnú časť požadovaných informácií odmietol sprístupniť a Janušek nám následne odmietol náš rozklad (odvolanie) voči takémuto postupu Štefanova a potvrdil tak úmysel ministerstva zatajovať.
Rovnako ako za škandalózny tender, i v tomto prípade sú teda Janušek so Štefanovom spoluzodpovední za pochybnosti, ktoré sa nad zatajovaným procesom prerozdeľovania eurofondov vznášajú. Niet sa čomu čudovať – keď sa ministra Štefanova novinári pýtali, či je na tzv. nástenkový tender hrdý, odpovedal im: „Áno, je tam urobený obrovský kus dobrej práce. Skutočne.“ Keď tento hrdý minister na svoj post nastupoval, premiér Fico sa o ňom vyjadril, že je to schopný odborník, na spoluprácu s ktorým sa premiér teší. Tešíme sa spolu s ním, zatajovanie a škandalózne prerozdeľovanie eurofondov má v čele ministerstva „dôstojného“ nástupcu. A teda ešte raz: vôbec tu nejde len o onen tender a súvisiacu postnástenkovú frašku.
Slogan pre „národniarov“
O známom českom psychiatrovi Miroslavovi Plzákovi sa traduje, že v situácii, keď dôjde k nevere v partnerskom vzťahu, jeho rada previnilcovi znie: „Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať.“ Zdá sa, akoby sa Plzákovou radou, hoc nejde o roduverného „dobrého“ Slováka, riadilo i vedenie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja vedené nominantmi SNS.
Hoci sa nám to nemusí páčiť, ale v podstate my všetci sme v nedobrovoľnom partnerskom zväzku so SNS – my v úlohe voličov, oni v role tých zvolených. Len či možno rozkrádanie verejných financií nazývať neverou – veď oni sú predsa takým správaním svojej povesti plne verní. „S tým zatĺkaním je to takto: ak poviem pravdu, tak niekomu ublížim a sebe neprospejem,“ dodáva doktor Plzák. Ťah Janušek-Štefanov nasvedčuje, že vlastný prospech je to posledné, čo by vládnuce strany chceli obetovať. „To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,“ znie v slovenskej štátnej hymne, no a v hromadnom partnerskom zväzku s klamármi a zlodejmi budeme dovtedy, kým bude oná hymnická veta platiť.
Každopádne, zatiaľ by si ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pod svoje predražené logá operačných programov mohlo pokojne doplniť i onen Plzákov slogan, za ktorý si jeho autor isto nebude pýtať milióny, a dal by ho k dispozícii snáď i bez dizajn manuálu. No a zlodejiny v eurofondoch tu budú dovtedy, kým sa budeme tváriť, že eurofondy sú v zásade fajn myšlienka, len tí zlodeji keby tu neboli…
Autor je analytik KI pre oblasť verejnej správy, regionálnej politiky a eurofondov.
Článok bol uverejnený dňa 27. apríla 2009 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
