V medzirezortnom pripomienkovom konaní sú v týchto dňoch dva materiály z dielne Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Prvým z nich je návrh nového zákona o podpore regionálneho rozvoja. Mal by nahradiť zákon z roku 2001, ktorého prijatie bolo odôvodňované vstupom do EÚ a potrebou pripraviť prostredie pre čerpanie eurofondov. To však samo osebe nie je nevyhnutné, keďže rámec pre eurofondy určujú európske nariadenia, platné na našom území i bez potreby ich transpozície do samostatného zákona. Zbytočná náhrada zbytočného zákona však okrem opisovania doterajšieho znenia prichádza i s pozoruhodnými novinkami. Citujme najmä nasledovný návrh: “Za účelom posúdenia súladu predkladá samosprávny kraj ministerstvu program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja pred jeho schválením orgánom samosprávneho kraja.” Čiže napriek tomu, že regionálny rozvoj je u nás chápaný ako originálna kompetencia krajov a obcí, regionálne stratégie rozvoja krajov by mali nesvojprávne podliehať “posúdeniu” centrom. Tento mechanizmus vazalstva by mal byť prítomný i na hierarchicky nižšej úrovni, kde by zas lokálne stratégie rozvoja obcí podliehali “posúdeniu” krajmi. Vskutku “originálna” kompetencia na slovenský spôsob.
Druhým materiálom, ktorý rovnako zrejme ešte v priebehu februára schváli vláda, je návrh nového štatútu dotyčného ministerstva. Obsahom štatútu je zhrnutie oblastí pôsobnosti ministerstva. Jedným z dôvodov, prečo je podľa ministerstva potrebné v roku 2006 prijať nový štatút, je okrem vstupu do EÚ – ako už univerzálneho odôvodnenia čohokoľvek – i to, že k doterajším kompetenciám ministerstva v oblasti stavebnej výroby a stavebných výrobkov, verejných prác, bytovej politiky a regionálneho rozvoja pribudla i zodpovednosť za územné plánovanie a stavebný poriadok. Táto kompetencia však bola na ministerstvo výstavby delimitovaná z ministerstva životného prostredia už v roku 2003. Teraz si spomenuli?
Minulosť tohto rezortu je však na zmeny bohatá. Za prvých predchodcov možno označiť trojicu ministerstiev – stavebníctva; výstavby a techniky; plánovania – ktoré boli na Slovensku zriadené v roku 1969 v súvislosti s federalizáciou vtedajšieho Československa. Na obdobie budovateľského socializmu nadviazala ponovembrová vláda, v ktorej si v roku 1990 miesto našlo i ministerstvo výstavby a stavebníctva, zatiaľ čo oblasť regionálnej politiky spravovalo ministerstvo pre hospodársku stratégiu. To však bolo v roku 1992 zrušené a agenda rezortu výstavby a stavebníctva prešla na ministerstvo hospodárstva. Keďže však ďalšia Mečiarova vláda potrebovala kamsi vo vláde “upratať” Združenie robotníkov Slovenska – svojho vtedajšieho koaličného partnera – opäť bolo zriadené samostatné ministerstvo výstavby, ktoré kradmo odoberá svojím bytím daňovníkom tejto krajiny ich peniaze od roku 1995 až dodnes.
Táto “Ľuptákova pozostalosť” nielenže v zdraví prežila obe Dzurindove vlády, ale od roku 2000 prebrala i zodpovednosť za regionálny rozvoj. A tak sme v súčasnosti svedkami centrálneho plánovania rozvoja regiónov. Kozmetickou zmenou je, že na rozdiel od dávneho predchodcu – ministerstva plánovania zriadeného v roku 1969 – dnešné ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja rozvoj neplánuje v socialistických päťročniciach, ale v európskych sedemročniciach.
Z akého dôvodu by však rozvoj regiónov mala ústredne riadiť a plánovať vláda namiesto slobodnej iniciatívy ľudí dole v regiónoch, nevedno. Pritom v rokoch 1992 až 1995 sa občania tejto krajiny bez akejkoľvek ujmy zaobišli bez toho, aby oblasť výstavby či regionálneho rozvoja bola na úrovni ústredných orgánov štátnej správy inštitucionalizovaná v podobe samostatného ministerstva. Prečo by to teda nešlo v roku 2006?
Naša “reformná” vláda si však túto otázku nekladie. Namiesto toho ju čaká rokovanie o zbytočnom zákone zbytočného ministerstva.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 14. februára 2006.
