Odkedy strana SMER-SD prevzala zodpovednosť za chod ministerstva životného prostredia, nesie i plnú zodpovednosť za zvyšovanie cien pre občanov, ktoré sa realizuje cez Recyklačný fond. V tomto prípade i za obyčajné baterky.
Dôvodom, pre ktoré by malo byť najrozumnejším riešením zrušenie Recyklačného fondu (RF), som sa venoval už mnohokrát. Fond nenesie zodpovednosť za zhodnocovanie odpadov a v súčasnosti plní de facto len dve úlohy: vyberá zbytočné poplatky, ktoré v cene tovarov platia občania, a spôsobom ich použitia v podstate znemožňuje rozvoj osvedčených, funkčných a lacných systémov zhodnocovania odpadov na Slovensku.
Prvé zdraženie
Čo sa stalo v prípade bateriek? V novele zákona o odpadoch, ktorú prijala súčasná koalícia v septembri 2009, ministerstvo veľmi nenápadnou formuláciou „vpašovalo“ povinnosť pre výrobcov prenosných batérií platiť do fondu poplatok za každý kilogram uvedený na trh. O podobný trik sa v tej istej novele pokúsil aj samotný Recyklačný fond, ktorý chcel tieto platby zaviesť i pre obaly a elektrozariadenia. Nevyšlo mu to až vďaka mediálnemu ohlasu, ktorý zrejme viedol k tomu, že prezident novelu vrátil naspäť. Ministerský návrh pre „baterkárov“ však v novele zostal nezmenený.
Ministerstvo ním zaviedlo poplatky, ktoré vôbec nie sú nízke: v prípade batérií a akumulátorov, ktorých hmotnosť jedného kusu je menšia ako jeden kilogram (teda malých bateriek), je to 6,31 € za každý dovezený alebo vyrobený kilogram.
Čo to znamená reálne? Vláda týmto v podstate vytvorila novú daň. Jej plateniu by sa výrobcovia mohli vyhnúť len vtedy, ak by vyzbierali a zhodnotili prenosné batérie presne v takom objeme, aký uviedli na trh. To je však technicky celkom nemožné. Ani najrozvinutejšie systémy v EÚ nevyzbierajú viac ako 60 %, navyše aj prísna európska legislatíva požaduje iba to, aby sa v roku 2012 zozbieralo a zhodnotilo len 25 percent prenosných použitých batérií a akumulátorov z hmotnosti tých, čo boli uvedené na trh. Takže toto baterkové výpalné budú musieť platiť občania v cenách výrobkov bez ohľadu na to, či sa baterky zhodnocujú alebo nie.
Druhé zdraženie
Ak by výrobcovia chceli túto zbytočnú platbu aspoň o malú časť znížiť (ako už vieme, nulová pri tomto právnom stave nebude nikdy), môžu to urobiť o ten objem batérií a akumulátorov, ktorého zhodnotenie preukážu. Toto by spoľahlivo a lacno fungovalo, ak by ministerstvo zámerne nezužovalo trh spracovateľov. V roku 2005 totiž ministerstvo pod vedením Lászloa Miklósa „prepašovalo“ v zákone o ochrane ovzdušia klauzulu, ktorá výrazne obmedzila prepravu nebezpečného odpadu zo Slovenska. Podľa nej sa odpad musí prednostne zhodnotiť na Slovensku. Toto opatrenie je podľa právnej analýzy, ktorú si dala spracovať IT Asociácia Slovenska, v rozpore so základnými ustanoveniami o voľnom pohybe tovaru a služieb v EÚ.
Na Slovensku máme len veľmi úzky trh spracovateľov. Podľa štúdie, ktorú si dal vypracovať RF, ovláda slovenský trh spracovania olovených batérií a akumulátorov v podstate jediná firma, na baterkovom trhu sú popri nej zo dve menšie. Výrobcovia a dovozcovia sú tak odkázaní na zopár spracovateľských hráčov, ktorí môžu diktovať ceny. A že sa tak i deje, to signalizujú tvrdenia výrobcov a dovozcov elektrozariadení, ktorí majú s touto vládnou reguláciou veľmi podobný problém ako baterkári. Podľa nich im v zahraničí ponúkajú spracovanie odpadov za niekoľkonásobne nižšie ceny, než na Slovensku. Vláda im však bráni využiť lacnejšie spracovateľské kapacity a znížiť tým cenu elektrospotrebičov na Slovensku. Toto diktovanie cien sa dnes deje bez povšimnutia strany SMER-SD, ktorá na verejnosti proklamuje, že boj proti „cenovým diktátorom“ je jednou z jej najdôležitejších agend.
Na záver dodajme, že súčasný legislatívny stav vedie k tomu, že čím vyššiu sadzbu poplatku určí pre seba Recyklačný fond, tým vyššie môžu diktovať ceny spracovatelia, čo dáva „prepálenej“ cene zo strany fondu ďalší zmysel.
Prečo nesie zodpovednosť SMER-SD?
V novembri 2009 predložili poslanci za SDKÚ-DS novelu zákona k problematike batérií a akumulátorov, ktorý mal eliminovať problém spomínaného baterkového výpalného. Aj SDKÚ-DS vie v návrhoch odpadovej legislatívy občas streliť poriadneho capa (napríklad pri probléme schvaľovania skládok), tento návrh však išiel správnym smerom a odstraňoval základné predražovanie tovarov. Poslanci za SMER-SD ho však sfúkli zo stola.
To bolo v čase, kedy SMER-SD už ovládala rezort. Nič jej teda nebránilo v tichosti podporiť návrh opozície.
Chce to len začať preferovať záujmy širokej verejnosti pred záujmami lobistov pri Recyklačnom fonde.
Autor je analytik KI.
Článok bol uverejnený dňa 24. marca 2010 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.
