Daňový poplatník a firma Visteon sa mohli minulý týždeň na vlastné oči presvedčiť, čo znamená veta z programového vyhlásenia vlády: „Vláda podporí prílev investícií, a tým aj konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva.“ Ruskovo predčasné ohlásenie úspechu v rokovaniach s americkým výrobcom automobilových súčiastok a následná blamáž s tlačovou konferenciou iba potvrdili nastolený kurz – obe Dzurindove vlády si spravili zo zahraničných investorov zlaté teľa, ktorému sa treba klaňať, nech to stojí, čo to stojí.
Pravdaže, vysoký prílev zahraničných investícií je snom každej a predovšetkým postkomunistickej krajiny. Zahraniční investori prinášajú chýbajúci kapitál, často vytvárajú nové pracovné príležitosti, prispievajú k rastu ekonomiky, sú zdrojom nových technológií a nezriedka sa pričinia o zlepšenie kultúry podnikania. A Slovensko potrebovalo v čase nástupu prvej Dzurindovej vlády zahraničné investície ako soľ. Kvôli autoritatívnemu vládnutiu Vladimíra Mečiara a svojráznemu vytváraniu „slovenskej kapitálotvornej vrstvy“ zahraničie investovalo na Slovensku do konca roku 1997 len 1,7 miliardy dolárov, zatiaľ čo v Česku 8,8 miliárd.
Na zvýšenie záujmu zahraničných investorov a celkové zlepšenie podnikateľského prostredia preto zaviedla vláda viacero opatrení, nie všetky šťastné. Medzi tie systémovejšie patrilo zníženie dane z príjmu právnických osôb, zmena obchodného zákonníka, postupné zavádzanie medzinárodných účtovných pravidiel, reforma záložného práva či zásadná zmena zákonníka práce k väčšej flexibilite v roku 2003. Tieto systémové opatrenia zlepšili celkové podmienky podnikania na Slovensku, nielen pre zahraničných, ale i pre domácich investorov. Napriek tomu smerovalo ešte v roku 2001 viac ako štyri pätiny zahraničných investícií do privatizácie a len 16 percent predstavovali investície na zelenej lúke. Priestor na privatizovanie sa ale podstatne zúžil a reforme podnikateľského prostredia, toľko vyžadovanej zahraničnými firmami, postupne dochádzal dych.
„Recept“ na pritiahnutie zahraničných investícií sa však našiel: utajené dotácie. Tie by predsa mali pritiahnuť zahraničných investorov rovnako dobre ako poriadny zákon o konkurze a vyrovnaní, odbúranie nekonečných byrokratických procedúr pri zakladaní firmy či zlepšenie fungovania súdov. Za druhej Dzurindovej vlády sa tak čoraz viac k slovu dostali dávne nesystémové opatrenia: predovšetkým zákon o podpore zahraničných investícií a kroky agentúry SARIO, v súčasnosti v područí ministerstva hospodárstva. Tie v kombinácii s obchádzaným zákonom o slobodnom prístupe k informáciám pripravili živnú pôdu pre iniciatívnych úradníkov či politikov, ktorí sa chcú prilákaním zahraničných investorov za peniaze daňových poplatníkov zapísať zlatými písmenami do učebníc dejepisu ako tí, čo spravili zo Slovenska krajinu s najvyšším počtom vyrobených áut na obyvateľa.
Čo na to daňoví poplatníci, voliči a domáci podnikatelia? Tí môžu od zlosti hoci aj ozelenieť – ako tá lúka pri Žiline, ktorú sme zadotovali šestnástimi miliardami korún.
Martin Oravec
Autor študuje na Maxwell School, USA.
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 26/2004 dňa 30.6.2004.
