S prípravou všakovakých vízií, stratégií, rozvojových či akčných plánov sa na ministerstvách v ostatnej dobe akoby roztrhlo vrece. Byrokratická mašinéria, zjavne i pod vplyvom vstupu Slovenska do EÚ, zaberá na plné obrátky a formuluje v ich rámci ciele, priority a opatrenia, ktoré by sme mali plniť vraj preto, aby sme sa mali „lepšie“.
Ďalším z tohto radu má byť i príprava Národného strategického referenčného rámca. Koncepčne by mal zastrešovať oblasť prerozdeľovania eurofondov v SR v nasledujúcom rozpočtovom období EÚ v rokoch 2007–2013. Jedným z podkladov pre tento dokument by mala byť aj formulácia národnej vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR do roku 2015. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré eurofondy u nás koordinuje, vyhlásilo verejnú súťaž na výber expertov, ktorí sa budú podieľať na jej tvorbe. V rámci procesu verejného obstarávania si súťažné podklady prevzalo trinásť záujemcov. Z nich však len traja predložili ministerstvu ponuku, z toho jeden po termíne a ďalší predložil len vyrozumenie, že sa súťaže nezúčastní. Rozhodnutím hodnotiacej komisie tak súťaž „vyhrala“ tretia, a teda vlastne jediná firma, ktorá zareagovala ponukou.
Je ňou firma CP Consult, s. r. o., ktorej konateľom je podnikateľ Ján Badžgoň. Ten sa stal známy vo februári 2003, kedy médiá zverejnili SMS, získanú z prepisu tajných odpočúvaní a poslanú z jeho mobilu, ktorej text znel: “Mojimi spoločníkmi budú v najbližšom čase eurofondy.” Badžgoň to vtedy označil za recesiu v rámci komunikácie s jednou z riaditeliek svojich firiem. Z odposluchov tiež údajne vyplývalo Badžgoňove prepojenie na SDKÚ a jeho vplyv na personálne obsadenie najvyšších postov v štáte. Priebeh spomínanej verejnej súťaže, v ktorej uspela Badžgoňova firma, zrejme nie je spochybniteľný po právnej stránke. Je však otázne, či by nebolo korektnejšie celé konanie zastaviť z etického hľadiska. A to nielen z dôvodov podozrení prepojenia jej konateľa na minimálne jednu z vládnucich politických strán. Nevedno totiž, či hodnotiaca komisia, pri dozaista náročnej úlohe vyhodnocovania ponuky a následného výberu jedného uchádzača spomedzi jedného uchádzača, mala vôbec možnosť vyhodnotiť súťaž inak. I keď v roku 2003 ešte angažovanie sa v eurofondoch Badžgoň verejne odmietal, v roku 2004 už pre denník SME aktivity svojich firiem komentoval nasledovne: „My v tom nerobíme. Nečerpáme, vypracovaním projektu končíme. Robíme projekty vo všetkých oblastiach, v ktorých Európska únia poskytuje finančné prostriedky.“V roku 2005 už jeho firma spolupracuje na príprave samotného rámca pre čerpanie eurofondov na Slovensku, za čo od štátu zinkasuje vyše 9 miliónov korún.
Prednedávnom sa predsedu vlády Dzurindu na jednej z diskusií podnikateľ Badžgoň zhodou okolností (?) pýtal na pripravenosť ministerstiev vyčerpanie eurofondov v SR. Premiérova odpoveď bola, ako inak, optimistická: „Robím stretnutia s inteligenciou po krajoch… hlavné heslo stretnutí sú fondy. Žasnem, čo všetko starostovia vedia. Ako sú zdravo agresívni a aké majú projekty. To ma veľmi povzbudzuje. Dospel som k záveru, že Slováci vedia ťažiť a míňať. To je radostné poznanie.“
Áno, Slováci vedia „ťažiť a míňať“. Aj firma podnikateľa Badžgoňa dokazuje, že v tom vie chodiť. Škoda len, že tu hovoríme o míňaní verejných financií, či už skrz štátny alebo európsky rozpočet, pričom transparentnosť tohto procesu často kríva na obe nohy. A tiež, principiálne by pravicového politika malo povzbudzovať skôr také správanie občanov, ktoré nevedie k rastu ich závislosti od externých zdrojov, ale k vlastným aktivitám vedúcim k sebestačnosti a vyššej nezávislosti od štátu. Alebo tu ide o prejav radosti z toho, že Slováci už sú pravými Európanmi? Princíp, ktorý občania v EÚ možno najviac stotožňujú zo svojou víziou integrovanej Európy, sa totiž skrýva práve pod oným „ťažiť a míňať“. Fedor Gál tento princíp trefne nazýva „zhrabovaním do vlastnej chladničky“.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 05/2005 a v denníku SME.
