Nerešpektovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a snahy o jeho obchádzanie či účelové prispôsobovanie si nie sú v podmienkach slovenských samospráv zasa až také výnimočné. Takmer štvrťstoročie po Novembri 1989 to síce môže znieť neuveriteľne, ale ani rešpektovanie zhromažďovacieho práva nie je ešte stále v našich obciach a mestách úplnou samozrejmosťou.
Príležitosť presvedčiť sa o tom mal Marek Tatarko, predseda Slovenskej asociácie Falun Gong. V priebehu leta usporiadal sériu zhromaždení, na ktorých spolu s kolegami upozorňovali na porušovanie ľudských práv v Číne, predovšetkým na prenasledovanie tých, ktorí praktizujú meditačnú prax Falun Gong.
Treba povedať, že v drvivej väčšine miest, ktoré navštívili, sa nestretli so žiadnymi problémami. Zhromaždenie ohlásili a uskutočnilo sa tak, ako bolo ohlásené. Vo dvoch mestách však samospráva začala vymýšľať a snažila sa dostať zhromaždenie z centrálneho námestia niekam ďalej od centra. Hoci na to nemala žiadny zákonný dôvod. Týmito mestami boli Michalovce a Banská Bystrica.
Choďte radšej do parku
V Michalovciach bolo zhromaždenie ohlásené na 1. augusta 2013. Mestský úrad Michalovce oznámenie o konaní zhromaždenia podľa zákona o zhromažďovacom práve svojvoľne prekvalifikoval na žiadosť o iné užívanie verejného priestranstva a „povolil“ ho. Určil však, že akcia sa má uskutočniť na inom mieste, ako si vybral zvolávateľ. Teda nie na centrálnom Námestí osloboditeľov, ale v Parku študentov.
Postup mestského úradu nemal žiadnu oporu v zákone. Mesto má podľa zákona o zhromažďovacom práve právomoc ohlásené zhromaždenie zakázať, ale iba zo zákonom stanovených dôvodov, zákonom stanoveným postupom a v zákonom stanovenej lehote. Mesto nemá právo „prekvalifikovať“ verejné zhromaždenie oznámené podľa zákona o zhromažďovacom práve na iný typ aktivity a takúto aktivitu následne „povoľovať“ a určovať jej ďalšie podmienky, napr. zmeniť miesto jej konania.
Na protizákonný postup mesta Michalovce som upozornil primátora mesta Viliama Záhorčáka, ako aj médiá a verejnosť. Vzhľadom na obavy, žeby mohlo prísť zo strany mestského úradu alebo mestskej polície k pokusom o narúšanie zhromaždenia, som sa zhromaždenia v Michalovciach aj osobne zúčastnil a monitoroval jeho priebeh. Samotné zhromaždenie potom už prebehlo bez problémov a narušení. Až do medializácie prípadu bol mestský úrad neoblomný a zrazu vraj išlo iba o nedorozumenie.
Zahanbiť sa nedala ani Banská Bystrica. Tam Marek Tatarko oznámil mestskému úradu, že sa zhromaždenie uskutoční 6. septembra 2013 na Námestí SNP. Banská Bystrica síce nespochybnila samotné právo zvolávateľa zorganizovať v meste zhromaždenie, pokúsilo sa však zákonne sporným spôsobom dosiahnuť zmenu miesta zhromaždenia, hoci na to neexistovali relevantné dôvody. Zároveň sa mesto bez opory v zákone pokúsilo spoplatniť konanie zhromaždenia prostredníctvom miestnej dane za užívanie verejného priestranstva.
Nerušte nás deň dopredu
Primátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola reagoval na ohlásenie zhromaždenia stanoviskom, v ktorom zvolávateľa zhromaždenia upozornil, že v Banskej Bystrici sa na Námestí SNP cez víkend (7.-8. septembra 2013) realizuje športovo-kultúrne podujatie Banskobystrický maratón. Uviedol pritom, že „prípravné práce, montáž zariadení a registrácia účastníkov začínajú už 6. septembra“.V stanovisku primátor Gogola ďalej uviedol: „Vzhľadom na uvedené a v zmysle zákona č. 84/1990 Zb. § 10 ods. (2) c) O zhromažďovacom práve si Vám dovoľujem navrhnúť pre konanie verejného zhromaždenia priestory Námestia Slobody v Banskej Bystrici“.
Primátor sa odvolával na § 10 ods. 2 písm. c) zákona o zhromažďovacom práve. Ten však nerieši zmenu miesta zhromaždenia, ale zákaz zhromaždenia v prípade, že sa „má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie“. Navyše Banskobystrický maratón sa nemal konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase ako ohlásené zhromaždenie, ale až nasledujúci deň. Prípravné práce a registrácia účastníkov nie sú zákonným dôvodom pre prípadný zákaz zhromaždenia.
Obec podľa § 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve „môže s ohľadom na miestne podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas“. V tomto prípade však na takýto návrh nebol ani vecný dôvod, lebo nielenže nedochádzalo k časovej kolízii oboch podujatí, ale Námestie SNP je centrálnym námestím v Banskej Bystrici a je dostatočne veľké na to, aby sa konanie zhromaždenia a príprava maratónu nijako navzájom nenarúšali dokonca ani v prípade, žeby sa konali v rovnakom čase.
Zvolávateľ zhromaždenia Marek Tatarko odmietol výzvu primátora Petra Gogolu a oznámil mu, že sa zhromaždenie uskutoční na pôvodne oznámenom mieste. Primátor reagoval ďalším listom, v ktorom zvolávateľovi zhromaždenia v prílohe zaslal „grafický náhľad Námestia SNP s presným určením konania zhromaždenia“. Obec však nemá nijaké zákonné oprávnenie grafickým náhľadom alebo iným spôsobom spresňovať alebo určovať zvolávateľom zhromaždenia, kde sa má zhromaždenie konať. Preto aj tento pokus o zmenu miesta konania zhromaždenia jeho zvolávateľ odmietol.
Zaplaťte miestnu daň
Paralelne sa pokusom o zmenu miesta konania zhromaždenia pracovníčka mestského úradu Banská Bystrica Miriam Ondrejková oznámila zvolávateľovi zhromaždenia, že splnil zákonnú povinnosť v zmysle zákona o zhromažďovacom práve. Keďže však súčasťou zhromaždenia mal byť stolík na zberanie podpisov na petíciu a stojany s informačnými plagátmi upozorňujúcimi na porušovanie ľudských práv v Číne, zvolávateľ zhromaždenia bol vyzvaný, aby vyplnil formulár, na základe ktorého by vraj mala byť vypočítaná daň za zaujatie verejného priestranstva v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 18/2011 o miestnej dani za užívanie verejného priestranstva.
Predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je podľa § 30 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady „osobitné užívanie verejného priestranstva“. Osobitným užívaním verejného priestranstva sa podľa § 30 ods. 3 rozumie „umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne“. Zdaňuje sa teda predovšetkým užívanie verejného priestranstva na hospodárske, prípadne iné komerčné aktivity. Nijakú zákonnú oporu nemá pokus zaťažiť miestnou daňou výkon ústavou garantovaných občianskych práv – zhromažďovacieho práva a petičného práva.
Na obštrukcie zo strany bystrickej radnice som ešte pred konaním zhromaždenia upozornil verejnosť a médiá a priebeh bystrického zhromaždenia bol rovnako ako v prípade toho michalovského bez akýchkoľvek problémov a narušení.
V oboch prípadoch tak skupina občanov mohla realizovať svoje ústavou garantované zhromažďovacie právo. V poriadku však nie je snaha mestských úradov vytlačiť zhromaždenia z centrálnych námestí, a to postupom, ktorý nemá oporu v zákone. V poriadku nie je ani to, že zvolávateľ musel zmárniť nemálo času komunikáciou s úradmi, ktoré od neho žiadali niečo, čo od neho žiadať nemohli. Otázkou ostáva, čo by sa stalo, keby zvolávateľom zhromaždenia nebol človek zorientovaný v zákone o zhromažďovacom práve, majúci skúsenosti s organizáciou zhromaždení a aktívne obhajujúci svoje práva. A ktovie, koľkokrát sa už stalo, že občania v podobných prípadoch ustúpili tlaku úradov, lebo ich ani nenapadlo, žeby od nich úrad mohol žiadať niečo, na čo nemá podľa zákona právo.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 09/2013.
