Spomedzi všetkých produktívnych príjmov predstavuje zisk relatívne malú sumu, ale s enormným významom a dopadom. Zisk je motorom, hnacou silou celej trhovej ekonomiky.
Čo majú spoločné Amazon, Gilead a Netflix? Poskytujú hodnotné, dokonca život zachraňujúce tovary a služby ľuďom, ktorí uviazli vo svojich domovoch. Tvrdo pracujú na vývoji liečby a liekov proti novému kmeňu koronavírusu a pomáhajú zmierniť nudu pri vládou vynucovaných lockdownoch.
Je privilégium žiť v prevažne kapitalistickej spoločnosti, v ktorej viac snaha o zisk ako vládne nariadenia vedie podnikateľov, vynálezcov, robotníkov a investorov k nasmerovaniu zdrojov k využitiu s vyššou hodnotou.
Ak by ste boli ekonóm z Berkeley a poradca Bernieho Sandersa Gabriel Zucman, odpoveďou by bolo, že zarábajú príliš veľa peňazí.
Znárodnenie strát
Podľa Zucmana a jeho pravidelného spoluautora Emmanuela Saeza tieto firmy zarábajú viac ako je ich „férový podiel“ na zisku, a to preto, že poskytujú tovary a služby, ktoré sú obzvlášť hodnotné za súčasných podmienok.
V zavádzajúco nazvanom úvodníku New York Times „Jobs Aren’t Being Destroyed This Fast Elsewhere. Why Is That?“, Saez a Zucman volajú po dani z „nadmerných ziskov“, definovaných ako zisky presahujúce nejakú svojvoľne stanovenú hranicu. Volajú aj po znárodnení strát z podnikania cez masívny program dotácií (dokonca väčší než pomoc a stimulačný balík nedávno schválený Kongresom).
V normálnych časoch by Saezova a Zucmanova verzia systému zisku a strát bola nazvaná korporativizmom, v ktorom vláda kryje straty a konfiškuje zisky. V zlých časoch to ženú do extrému, keď hovoria, že „veľké bitky – či už vojny alebo pandémie – sa vedú a vyhrávajú kolektívne. V čase národnej krízy je nenávisť voči štátnej moci tou najistejšou cestou sebadeštrukcii“.
Murray Rothbard naopak tvrdil, že práve počas krízy sú najdôležitejšie súkromné vlastníctvo, cenový mechanizmus a systém ziskov a strát, a vtedy môže verejná moc napáchať najviac škôd. V knihe Power and Market pojednáva o škodlivom účinku dane z nadmerného zisku:
Výrazný dopad zisku
Zo všetkých možných druhov daní je daň z nadmerného zisku tou, ktorá najviac ničí pôsobenie trhu. Spomedzi všetkých produktívnych príjmov predstavuje zisk relatívne malú sumu, ale s enormným významom a dopadom. Zisk je motorom, hnacou silou celej trhovej ekonomiky.
Signály zisku a straty sú indikátormi pre podnikateľov a kapitalistov, ktorí usmerňujú a vždy presmerujú a kombinujú produktívne zdroje spoločnosti tým najlepším možným spôsobom, aby uspokojili meniace sa želania spotrebiteľov v meniacich sa podmienkach. Pri ochromenej snahe o zisk už zisk a strata neslúžia ako účinná pohnútka, ani ako prostriedok ekonomickej kalkulácie v trhovej ekonomike.
Je zaujímavé, že v čase vojny, práve keď by sa zdalo, že najnaliehavejšie je chrániť efektívny produktívny systém, sa pravidelne volá po „vojnovej dani zo zisku“. Zdá sa, že toto nadšenie sa nikdy neaplikuje tak neľútostne na jasne vojnou spôsobené „zisky“ vo forme vyšších miezd oceliarskych robotníkov, ako na zisky podnikateľov.
Určite neexistuje lepší spôsob, ako podkopať vojnové úsilie. Navyše, koncepcia „nadmerného“ si vyžaduje nejaký druh normy, nad ktorou sa zisk môže zdaniť.
Takouto normou môže byť buď určitá miera zisku, ktorá spôsobuje početné ťažkosti pri meraní zisku a kapitálových investícií v každej firme; alebo môže vychádzať zo zisku obdobia pred začiatkom vojny.
Vojnové časy
Tá druhá je všeobecne obľúbená, lebo osobitne odsáva vojnové zisky a vytvára v ekonomike ešte väčší chaos. Znamená, že zatiaľ čo vláda tlačí na väčšiu vojnovú produkciu, daň z nadmerného zisku vytvára všetky možné faktory vedúce k znižovaniu jej objemu a efektivity.
Skrátka, daň z nadmerného zisku má tendenciu zmraziť výrobný proces v porovnaní s východiskovým obdobím v čase mieru. A čím dlhšie vojna trvá, tým prežitejšia, neefektívnejšia a absurdnejšia sa stáva štruktúra vychádzajúca z nejakého východiskového obdobia.
Inými slovami, teraz sú najnaliehavejšie zmeny vo výrobe: viac investícií do liečby COVID-19, zvýšená kapacita nemocníc, viac respirátorov a rúšok, atď. V trhovom systéme zisk motivuje podnikateľov urobiť potrebné úpravy výrobného procesu.
Štátom riadená ekonomika trpí na problém ekonomickej kalkulácie, ktorý ako prvý odhalil Ludwig von Mises. Bez cien nemajú jednotlivci prijímajúci rozhodnutia za štát žiadny nástroj na úpravu skladby výroby vedúcej k želaným cieľom.
Neprekvapuje, že Saez a Zucman málo chápu rolu podnikateľov vo výrobe. Je však zaujímavé, že tiež odmietajú pripustiť problém morálneho hazardu, keď hovoria, že „štátna podpora v prípade pandémie nevytvára zvrátené pohnútky“. Pravý opak je pravdou: štátne programy na pomoc pri katastrofách nabádajú ľudí, aby si stavali domy záplavových pásmach a oblastiach s rizikom lesného požiaru. Nápor krachujúcich živností v dôsledku vládou uvalených lockdownov sa čiastočne pripisoval tomu, že malé aj veľké podniky nemali dosť likvidity na prežitie výkyvov príjmu. Mohlo by to mať niečo spoločné s dlhodobým prostredím takmer nulových úrokových sadzieb, ktoré je výsledkom každodenného tlačenia peňazí?
Peter G. Klein je profesor a vedúci katedry W. W. Carutha na Baylor University’s Hankamer School of Business a výskumník Carl Menger Research na Mises Institute.
Článok bol pôvodne zverejnený 1. 4. 2020 na webe Mises Institute. Pre aktuality.sk ho preložil Svetozár Gavora, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Peter Klein bude mať 27. septembra 2021 v Bratislave verejnú prednášku na tému „Prečo sú motorom inovácií podnikatelia, nie byrokrati“, organizovanú Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika v rámci programu CEQLS. Viac o prednáške, prednášajúcom a o možnostiach prihlásiť sa na prednášku je na webe KI tu.
