„Verím, že najlepšou ochranou politickej slobody je reakcia verejnosti proti nadmernému zdaneniu, ktorá má tendenciu vyvolávať reakciu proti nadmernej veľkosti vlády“, povedal Milton Friedman. Aké je bremeno daní u nás? Je nadmerné?
Východiskom je porovnanie troch prístupov k celkovej daňovej záťaži: daňovej kvóty, Dňa daňovej slobody a aktuálne zverejneného Dňa daňového odbremenenia.
Daňovú kvótu ako pomer daňových a odvodových príjmov k HDP používa ministerstvo financií. Tá vypovedá o miere výnosov z daní a odvodov k vykazovanému produktu v ekonomike (32,7 % v roku 2017), nie o daňovej záťaži ľudí. Nižšie dane môžu priniesť vyššie príjmy do verejných rozpočtov a naopak. HDP má tiež metodické úskalia, týkajúce sa napríklad vykazovania jeho rastu aj vďaka verejným výdavkom. Rýchly rast HDP navyše brzdí daňovú kvótu aj pri rastúcich daňových príjmoch.
Aj Deň daňovej slobody, ktorý na Slovensku vypočítava Nadácia F. A. Hayeka, vychádza z makroekonomických ukazovateľov. K HDP však porovnáva verejné výdavky. Zohľadňuje tým sekeru vo verejných financiách, ktorú vláda zaťala na úkor daňovníkov do budúcnosti. Aktuálny Deň daňovej slobody 27. mája vyplynul z pomeru verejných výdavkov k HDP vo výške 39,9 %. Poukazuje na mieru vládneho prerozdeľovania zdrojov v ekonomike, nie na reálne daňové zaťaženie ľudí.
Tomu je bližšie na mikroekonomických základoch stojaci Deň daňového odbremenenia, ktorý podľa originálnej metodiky European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v tomto roku pripadol na 19. august. Odvíja sa od minuloročného bremena daní ako administratívne vynútených platieb vo výške 62,5 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Zahŕňa vyše 50 daní v ekonomickej podstate, v prvom rade povinný príspevok zamestnávateľa na gastro lístky pre zamestnanca, odvody zamestnávateľa a zamestnanca a daň z príjmov fyzických osôb. Tie ako daňový klin mzdových nákladov z nich odkrolili v roku 2018 44,7 % a priemernému zamestnancovi nechali čistú mzdu na úrovni 55,3 %.
Daňový prievan v peňaženkách ľudí a výpočet daní podľa tejto metodiky sa tým nekončí. Na rade sú dane z majetku, po zaplatení ktorých ostali zamestnancovi disponibilné peniaze. Nasledujú dane zo spotreby, ktoré sú nabalené v cenách a nakoniec zdanenie podnikania iných, ktoré tiež vo vyšších cenách platia spotrebitelia, vrátane zamestnancov. Zostatok vo výške 37,5 % mzdových nákladov predstavuje reálnu nezdanenú hodnotu tovarov, ktoré mohol zamestnanec v mesiaci nakúpiť. Výsledky podľa tejto metodiky poskytujú ľuďom orientačný pohľad, koľko ich stojí správa, prevádzka a ingerencia verejného sektora a o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát. Sú najbližšie realite daňového zaťaženia ľudí.
Bremeno daní tak presahuje 60 % a je nadmerné. V ostatných rokoch pritom rastie a zvýšiť ho ešte môžu v roku 2019 napríklad daň z neživotného poistenia, rekreačné poukazy a dočasný odvod z obchodných reťazcov a neskôr ďalšie nápady „starých a nových politikov“.
Čo teda s odkazom Miltona Friedman? Zasadzujme sa za znižovanie zdanenia, veľkosti vlády a jej vplyvu na naše životy.
Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a spoluautor zverejňovania Dňa daňového odbremenenia na Slovensku.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 25. augusta 2019.
