Ubehli už dva roky od vtedy, čo britskí voliči odhlasovali vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ. Ten výsledok, pre mnohých nečakaný, dodnes trasie podstatou európskej integrácie.
Európska integrácia už vyše 60 rokov „salámovou metódou“ napreduje v duchu stále užšej únie – hoci systémové problémy v nej sú čoraz vypuklejšie. Hľadanie odpovedí na otázku „Ako ďalej, EÚ“ je tak nanajvýš aktuálne.
Diskutovať o budúcnosti EÚ a spolupráce v Európe však znamená nenechať sa vtiahnuť do nekritického akceptovania smeru EÚ a ani do deštruktívnej nacionalistickej kritiky Únie. Vyžaduje si to otvorene, argumentačne podložene a konštruktívne kriticky diskutovať o podstate problémov a alternatívach budúcej európskej integrácie v širších súvislostiach.
Optikou nazerania na to sú pre mňa aj hodnoty západnej civilizácie: osobná sloboda a osobná zodpovednosť, rešpekt k vlastníctvu, dodržiavanie dohôd, neobmedzovaná konkurencia s diverzitou, decentralizácia a secesia, zmluvná sloboda, rovnosť pred právom, limity koncentrácie moci, dobrovoľnosť a iné zásady a cnosti klasického liberalizmu.
Smerovanie EÚ považujem za chybné a pre dnešnú a budúcu slobodu, prosperitu bezpečnosť ľudí škodlivé. Európska integrácia síce naštartovala kombináciou pozitívnych a negatívnych trendov, nepriaznivejšie však boli hlbšie a pevnejšie zakorenené – a dnes prevládli. EÚ sa stále výraznejšie spolupodieľa na podkopávaní historických zdrojov bohatstva a slobody Európy a na relativizovaní kapitalizmu a základných hodnôt a inštitúcií Západu. Tie sú podkopávané aj sociálnymi štátmi, autoritatívnymi vládnucimi politikmi, progresivistickými intelektuálmi, korporativistickými záujmovými skupinami a zvonka napríklad ruskou hybridnou vojnou.
Všetky administratívne jednotky s rozhodovacími právomocami o ostatných sú rizikom pre ich slobody a peňaženky, ale centralizovanejšie prinášajú väčšie systémové problémy a riziká. A v EÚ čoraz viac dominuje centrálne harmonizovanie podmienok a prenášanie kompetencií na európsku úroveň, nadnárodný intervencionizmus, korporativizmus a byrokratický aparát, podporovanie morálneho hazardu a nerešpektovanie dohôd a pravidiel.
Reformnou alternatívou dnešnej európskej integrácie je tak podľa mňa pružná, voľnejšia a dobrovoľná integrácia a spolupráca v Európe, postavená na princípoch slobodnej spoločnosti, a to buď v zreformovanej EÚ alebo mimo nej, napríklad v rámci EFTA. Predpokladom bezpečnosti je spolupráca na medzinárodnej úrovni s partnermi, ktorí si viac ako iní ctia tradičné hodnoty, na ktorých stojí a padá západná civilizácia.
Pod zreformovanou EÚ si predstavujem európsku zónu slobodného trhu: združenie nezávislých národných štátov v deregulovanej a bezcolnej zóne voľného obchodu s dohodnutými výnimkami oblastí, o ktorých rozhodujú spoločne, typu bezpečnosti (spolu s ostatnými krajinami v rámci Schengenu a NATO). To si vyžaduje systémové zmeny smerom k decentralizácii a politicko-inštitucionálnej konkurencii, deregulácii, liberalizácii a debyrokratizácii, nepodporovaniu morálneho hazardu a rešpektovaniu dohodnutých pravidiel. Aj akýkoľvek čiastkový posun k tomu by bol priaznivým krokom.
Pre slobodnejšie a prosperujúcejšie podmienky je nevyhnutné tiež podstatne zmenšovať rozsah a vplyv vlád štátov a iných administratívnych jednotiek a umožniť fungovanie pravidiel slobodnej spoločnosti a slobodných trhov s reálnou konkurenciou. Takéto reformné zmeny „zhora“, najmä bez hlasu „zdola“, sú málo pravdepodobné. Podstatné sú teda zmeny zdola, od jednotlivcov.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a hlavný autor štúdie Reformné presmerovanie EÚ a európskej integrácie (2018).
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 17. júna 2018.
Štúdiu nájdete na stiahnutie vo formáte .PDF tu alebo v náhľade nižšie:
