Recyklačný fond rozdeľuje podľa zákona, ale veľmi neefektívne.
Takto možno zhrnúť názory na činnosť fondu zo strany veľkej časti výrobcov a dovozcov tovarov (napr. tu a tu), médií (napr. tu), ale aj politikov (napr. tu). Dôvodom je spôsob riadenia a kontroly fondu, ktorý mu bol zo zákona určený. Ten mu nedával a nedáva dobré predpoklady pre transparentné a efektívne prerozdeľovanie (viac som sa téme venoval tu). Keďže činnosť fondu nepodlieha kontrole Najvyššieho kontrolného úradu ani Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ba ani správnemu konaniu, je dosť ťažké získať predstavu o tom, čo v prípade fondu naozaj znamená „neefektívne prerozdeľovanie“.
Aby sme túto predstavu získali, pokúsme sa o rekonštrukciu jedného z nedávnych prípadov.
“Pridelená” konferencia
V parlamentnej rozprave k novele zákona o odpadoch v júni tohto roku navrhol bývalý minister životného prostredia László Miklós, aby Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) zorganizovalo konferenciu o problémoch systému separovaného zberu a recyklácie odpadov a odpadov z obalov v Slovenskej republike. Parlament tento návrh podporil drvivou väčšinou poslancov koalície i opozície. Čo však nasledovalo potom? Mnoho nepochopiteľných rozhodnutí ministerstva, ale najmä Recyklačného fondu. Na ich konci je schválená žiadosť o dotáciu, ktorá nesie veľa príznakov mrhania s prostriedkami fondu.
Po prvé: Rozhodnutie MŽP o spôsobe financovania konferencie
MŽP má široké skúsenosti s organizovaním konferencií vo vlastnej réžii, najmä prostredníctvom svojich rozpočtových a príspevkových organizácií. Určite to nemožno považovať za efektívne riešenie, nakoľko na trhu je konkurencia množstva poskytovateľov takýchto služieb, ktorí by v súťaži mohli stlačiť cenu za uskutočnenie konferencie výrazne nadol. Tentoraz však ministerstvo neuskutočnilo súťaž a nerozhodlo ani o poverení pre vlastnú organizačnú zložku. Ministerstvo využilo uznesenie parlamentu, ktoré mu poskytlo možnosť preniesť túto finančnú záťaž (spôsobenú nerozvážnosťou poslancov) na Recyklačný fond. Ten návrh prekvapujúco akceptoval.
Po druhé: Súhlas RF s návrhom MŽP
V odpovedi na žiadosť o informáciu MŽP uviedlo, že „na základe uznesenia NR SR sa uskutočnilo rokovanie medzi MŽP SR a vedením Recyklačného fondu, kde bola dohodnutá spolupráca pri finančnom a organizačnom zabezpečení konferencie, pričom RF na seba prevzal finančné zabezpečenie konferencie“. Recyklačný fond však nie je subjektom, ktorý podlieha ministerstvu a jeho úlohou rozhodne nie je preberať záväzky ministerstva. Fond má prijímať žiadosti, o ktorých kvalite má následne rozhodnúť správna rada fondu. V tomto prípade však fond vopred rozhodol, že schváli projekt na konkrétny účel „objednaný“ ministerstvom. Isteže je teoreticky možné, že by správna rada mohla predloženú žiadosť nechváliť, ak by bola nekvalitná, ale položme si otázku: môžeme o tom uvažovať reálne, ak vieme, že na prevzatí financovania (navyše v časovej tiesni, keďže konferencia sa podľa uznesenia parlamentu mala uskutočniť do 30. septembra) sa predtým dohodol s ministerstvom? Fond svojou dohodou s ministerstvom vedome oslabil nezávislosť rozhodovania správnej rady, pretože ho dostal pod tieseň času i spomínanej „dohody“. Na ňu nemal vôbec pristupovať, pretože tá je v rozpore s princípom nezávislého rozhodovania správnej rady.
Po tretie: Schválenie dotácie
Dohodou s Recyklačným fondom tak ministerstvo objavilo spôsob, akým môže parlamentom zadanú úlohu „vybaviť“ bez verejného obstarávania a bez vlastných nákladov. Fond totiž neobstaráva konkrétne projekty, ale rozhoduje o žiadostiach, ktoré obdrží. Konečne sa tak v príbehu môže „zjaviť“ žiadateľ, ktorý o túto dotáciu požiada a dotáciu, na rozdiel od iných prípadov, bude mať istú.
V tomto prípade sa “neočakávaným” žiadateľom stala fyzická osoba Elga Brogyányová – UNIKA, ktorá, akokoľvek bizarne to znie, podala na nezávislý fond žiadosť o poskytnutie dotácie na zrealizovanie konferencie, ktorú parlament uložil zorganizovať ministerstvu. Na základe koho rozhodnutia sa táto objednávka parlamentu „dostala“ práve k Elge Brogványovej? Kto ju tým poveril? Mohol si žiadosť na tú istú konferenciu podať i niekto iný? To sa nedozvieme, nakoľko zákon zrejme nebol porušený a z informácií, ktoré máme od ministerstva i Recyklačného fondu, vyplýva len to, že sa obaja odpovedi vyhýbajú a svorne odkazujú na kompetencie fondu (tu a tu).
Po štvrté: Výška dotácie
Pri poznaní spôsobu, akým sa „víťazným žiadateľom“ stal vopred určený podnikateľ, nemožno sa čudovať ani podivuhodnej výške udelenej dotácie. Elga Brogványová – UNIKA získala na zorganizovanie dvojdňovej konferencie od fondu až 30 tisíc EUR, teda takmer 904 tisíc SKK. Škoda, že sa tejto príležitosti získať lukratívne peniaze z fondu nedostalo viacerým podnikateľom na trhu s konferenciami. Ešte väčšia škoda je, že sa fond neporadil s tými, ktorí takéto akcie organizujú. Len pre porovnanie: keďže tiež patrím k tým, ktorí organizujú konferencie (aj o odpadoch) a zostavujem ich rozpočet, vrátane konferencií, ktoré mali veľmi podobnú štruktúru a rozsah ako tá, na ktorú bola schválená dotácia, dovoľujem si ponúknuť čitateľom triezvy odhad, že aj pri ľahkom nadhodnotení výdavkov bolo možné túto konferenciu zorganizovať s nákladmi menšími ako je polovica schválenej dotácie, pri nezmenenej kvalite a rozsahu služieb. V odhade sa opieram aj o osobné poznatky z účasti na dotyčnej konferencii.
Treba veriť, že Recyklačný fond zverejní podrobné zúčtovanie projektu. Som presvedčený, že to nebude príjemné čítanie. Naznačuje to i fakt, že prostriedky fond zmluvne viazal na rozpočet, ktorý bol zostavený v jednej veľmi jednoduchej tabuľke, obsahujúcej len dve (!) rozpočtové sumy. A aký rozpočet bol v samotnej žiadosti? To nevieme, fond to totiž odmieta zverejniť.
Za pozornosť stojí i fakt, že fond rozpočtoval konferenciu aj zo zdrojov sektorov, ktoré s obsahom konferencie nemali vôbec nič spoločné (napríklad zo sektoru vozidiel či opotrebovaných pneumatík), takže minul poplatky výrobcov a dovozcov týchto komodít celkom nelegitímne. Ďalšou pozoruhodnosťou je, že správna rada schválila žiadateľke vyššiu sumu, než sama požadovala…
Summa summarum
László Miklós inicioval rozhodnutie parlamentu o tom, aby ministerstvo zorganizovalo konferenciu o odpadoch s obsahom „ušitým“ pre poslancov výboru pre životné prostredie. Na konferenciu však prišiel sám, aj to len na prvú časť programu prvého dňa.
Správna rada Recyklačného fondu sa dobrovoľne vzdala nezávislosti v rozhodovaní o časti prostriedkov fondu a pridelila prostriedky na zrealizovanie akcie v sume, ktorá mohla byť oveľa nižšia. Podľa odhadov uvedených v tomto článku Recyklačný fond zrejme pripravil platcov do fondu svojim legálnym, ale neefektívnym použitím prostriedkov, prinajmenšom o sumu vo výške 15 tisíc EUR (450 tisíc SKK).
Článok bol uverejnený dňa 12. októbra 2009 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
