Dôchodkový systém na Slovensku potláča osobnú zodpovednosť za finančné zabezpečenie v budúcnosti. Ľudia nemajú motiváciu platiť „iným“, vysoké odvody odčerpávajú veľký podiel z vytvorených zdrojov a nízka úroveň vyplácaných dôchodkov obmedzuje aj dnešných dôchodcov.
Nevyhnutnosť reformy dôchodkového systému sa často nepresne zdôvodňuje finančnými problémami alebo negatívnym demografickým vývojom. Iste, pre naštartovanie systémovej zmeny sú impulzom predovšetkým finančné problémy a ich prehlbovanie (urýchľované práve starnutím populácie). Ak sa totiž systém nezmení, v horizonte 60 rokov bude treba kryť vnútorný dlh v objeme viac ako jeden bilión korún.
Prečo meniť systém?
Skutočné dôvody zásadnej zmeny dôchodkového systému však spočívajú v tom, že neplní základné ciele – funkčnosť, efektívnosť, prehľadnosť a motiváciu k sporeniu. Hlavné dôvody teda sú:
* nemožnosť priamo ovplyvňovať výšku dôchodku a prehlbovanie „závislosti“ od cudzích zdrojov, cudzích rozhodnutí a iných externých faktorov (osobitne od politických rozhodnutí a demografického vývoja)
* obmedzená, nízka a spriemerovaná výška dôchodkov
* znižujúca sa súhrnná schopnosť financovania dôchodkov.
Hlavnými problémami, plynúcimi zo systémových deformácií, sú najmä absolútna dominancia verejného piliera, prevaha demotivačného priebežného financovania a neekonomicky nastavené dávkové programy.
V súčasnom systéme nemôže občan priamo rozhodovať o vlastnom dôchodku. Podstatné parametre pre dôchodok (sadzby či vek odchodu do dôchodku) závisia od politických rozhodnutí.
Absencia priamej väzby medzi platbami a dávkami najviac demotivuje. Nie je jasné, kto, za čo, koľko a komu konkrétne platí. Dnešný stav okrem toho oberá ľudí o možnosť vopred sa na dôchodok primerane finančne zabezpečiť a nespravodlivo znevýhodňuje ľudí s vyššími príjmami v ekonomicky aktívnom veku.
Vážnym problémom je aj finančná neudržateľnosť dnešného systému. Bez zmeny systému hrozí prehlbovanie finančných problémov a klesanie dôchodkov voči mzdám. V súčasnom priebežnom financovaní sa tomu dá zabrániť iba zvyšovaním povinných príspevkov. To je však ekonomicky neúnosné. A zvýšenie veku odchodu do dôchodku síce oddiali najväčšie problémy, nie je však skutočným riešením.
Od vlády životné minimum
Meškajúca vládna koncepcia „reformy“ neodstraňuje systémové deformácie a nepresúva váhu na osobnú zodpovednosť človeka. Presadzuje dominanciu verejného piliera s priebežným financovaním. Chce pritom uskutočniť iba nepatrné zníženie sadzby príspevkov na priebežné financovanie (z dnešných 28 na 24,5 percenta). Ekonomické subjekty by mali podľa vládnej koncepcie povinne platiť dokonca aj po roku 2025 až 27,5-percentnú sadzbu. To by naďalej výrazne obmedzovalo priestor pre dobrovoľné sporenie a osobnú zainteresovanosť. Vláda stále nerozhodla o spravovaní a výkone druhého, kapitalizačného piliera (zhodnocovaného na osobných účtoch). V koncepcii dokonca navrhuje, aby aj tento (súkromný) pilier vykonávala Sociálna poisťovňa. To by obsahovalo riziká politického zasahovania a možného finančného prepojenia na deficitný prvý (verejný) pilier.
Na rozdiel od minimalistického variantu súčasnej vlády si skutočná reforma vyžaduje zavedenie systému s výraznou prevahou súkromného piliera (pilierov), zhodnocovaného na osobných účtoch. Možností takto chápanej zmeny dôchodkového systému je niekoľko, univerzálne a vzorové riešenie bez negatívnych sprievodných dopadov neexistuje. Jednou z možností je aj legislatívny návrh OKS, ktorý predpokladá vytvorenie trojpilierového systému s prevažujúcim súkromným financovaním (povinným aj dobrovoľným), doplneným o verejný pilier. Návrh poslanca Petra Tatára rieši súčasné problémy dôchodkového systému zásadnejšie než vládna koncepcia. Priniesol by občanom i ekonomike aj viac výhod: Posilnil by osobnú zodpovednosť, motiváciu k sporeniu a k „rozhýbaniu“ kapitálového trhu. Presadením ešte razantnejšej reformy by pozitíva ešte zvýšilo. Aj návrh OKS totiž v tejto etape ráta s ponechaním významnej váhy povinného princípu (aj keď menej než vláda) a so zachovaním platieb zamestnávateľov (menej než dnes). V dlhodobejšom horizonte však OKS chce preniesť váhu na dobrovoľný princíp a platby iba na zamestnancov.
Cieľovou reformou by mala byť práve dôsledná zmena súčasného systému k dominantnému súkromnému financovaniu s dobrovoľným princípom. Prvý pilier (verejný, povinný, financovaný nízkymi odvodmi alebo z daní) by zohľadňoval vládou garantovanú solidaritu. Zabezpečoval by základný, minimálny štandard (napríklad na úrovni životného minima). Na začiatku by z povinných odvodov garantoval aj nároky všetkých súčasných dôchodcov. Neskôr by však mal byť adresne zameraný iba na jednotlivcov podľa preukázanej, objektívnej potrebnosti a financovaný by mal byť z daní. Druhý pilier (súkromný, kapitalizačne financovaný a cieľovo úplne dobrovoľný) by mal mať rozhodujúci vplyv na financovaní dôchodkov.
Menej verejného, viac súkromného Prechod na dôchodkový systém s dominanciou súkromného piliera vyžaduje predovšetkým:
1. Minimalizovanie váhy verejného piliera
* Výrazne znižovať objem vyplácaných dávok vo verejnom pilieri a zvyšovať ich adresnosť
* výrazne znižovať sadzbu odvodov do verejného dôchodkového piliera, presúvať platbu odvodov na zamestnanca
* zvýšiť vek odchodu do dôchodku s jednotnou hranicou pre mužov aj ženy
* zvyšovanie dôchodkov viazať iba na ekonomické indikátory (mieru inflácie) a výpočet dávok na princípy poistnej matematiky.
2. Vytvorenie podmienok pre fungovanie súkromných inštitúcií dôchodkového zabezpečenia
* Vytvorenie legislatívy a prostredia pre konkurenciu súkromných fondov
* zabezpečenie jednotných pravidiel kontroly penzijných fondov a iných súkromných spoločností (najmä bezpečnosti investovania pri určitej miere ziskovosti) a garantovanie nedotknuteľnosti súkromných penzijných úspor (napríklad aj Ústavou SR).
Predpokladom úspechu skutočnej dôchodkovej reformy je aj schopnosť financovať ju s čo najmenšími dodatočnými nákladmi. Ekonomicky „čistou“ formou sú zdroje neúverového charakteru (výnosy z privatizácie a úspory z verejných výdavkov). Sú však limitované. Výnosy z privatizácie v objeme ako z predaja akcií SPP nemožno v blízkom čase očakávať. Využitie úspor verejných výdavkov je vzhľadom na značnú deficitnosť verejných financií obmedzené. Dôchodkovú reformu bude preto potrebné financovať aj z úverových zdrojov. Môžu sa využiť napríklad dlhodobé úvery od medzinárodných finančných inštitúcií, prípadne aj vydanie dlhopisov (napríklad ako kompenzácia ľuďom, platiacim do súčasného systému, ktorí prejdú do nového systému).
Ak sa niektorej z budúcich vlád podarí na Slovensku presadiť zásadnú dôchodkovú reformu, z pasívnych poberateľov dávok sa stanú občania, vopred sa starajúci o finančné zabezpečenie v starobe. Okrem iných pozitív sa predpokladá, že dôchodková reforma by mala prispievať aj k výraznejšiemu rastu čistých príjmov obyvateľov a k znižovaniu nákladov firiem, k rastu dlhodobejších súkromných úspor, k povedomiu občanov o investovaní a následne k dlhodobo udržateľnému rastu ekonomickej výkonnosti krajiny.
Článok bol publikovaný v týždenníku Domino fórum 19/2002 dňa 9. mája 2002.
