Žiadna vláda za posledných viac ako 15 rokov nedokázala zastaviť rozbujnenosť štátu. Výdavkový apetít je taký veľký, že ani pravicové strany, ktoré sa dostali k moci, s tým nedokázali nič urobiť.
Riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KIMRŠ) Peter Gonda poukazuje na ďalšie negatívum neustáleho rozrastania sa verejného sektora. Verejná správa prostredníctvom výdavkov prerozdeľuje enormne veľkú časť zdrojov vytvorených v ekonomike a presúva ich na základe politických rozhodnutí do menej efektívnejších činností. Tým nielenže vytláča súkromné aktivity, ale zároveň odčerpáva produktívny kapitál, výrazne zaťažuje tvorcov ekonomických zdrojov a vnáša falošné signály do rozhodovania.
„To deformuje konkurenčné prostredie, podporuje morálny hazard, korupciu a závislosť ľudí od štátu a celkovo brzdí prosperitu ľudí. Dôsledkom tak je i čoraz rozšírenejšie prepojenie súkromného sektora so štátom a rozmáhajúca sa mentalita nárokovateľnosti,“ vysvetľuje Gonda.
Výsledkom je, že čoraz viac ľudí je presvedčených o prospešnosti veľkého prerozdeľovania v spojitosti s vysokými verejnými výdavkami. S tvrdením, že „vo vyspelých krajinách majú ľudia vyššiu životnú úroveň, lebo v nich štát výraznejšie prerozdeľuje zdroje od bohatších smerom k chudobnejším“, sa v prieskume agentúry Focus realizovanom pre KIMRŠ v roku 2018 stotožnilo až 71 percent respondentov.
„Ešte väčšia časť opýtaných (75 percent) vyslovila súhlas s tvrdením, že bez štátu a ním poskytovaných sociálnych dávok by veľká časť spoločnosti žila v chudobe. Takmer dve pätiny respondentov boli presvedčené, že štát svoje výdavky používa a investuje rozumne a prispieva tak k hospodárskemu rastu,“ dopĺňa Gonda.
Výsledky spomínaného prieskumu potvrdzujú, že značná časť ľudí na Slovensku má veľké očakávania od vlády a jej intervenčných politík v oblasti redistribúcie. Považujú ich za želané kvôli usmerňovaniu a lepšiemu fungovaniu ekonomiky i spoločnosti, ako aj kvôli zabezpečovaniu ich životných podmienok. Gonda je presvedčený, že tým preceňujú možnosti a účinné schopnosti vlády. Verejnosť sa vo veľkej miere spolieha na štát a tým aj na cudzie zdroje. Základom týchto pohľadov je, že primárnu finančnú zodpovednosť za životné podmienky nenesú sami ľudia, ale vláda.
Dobrým výpovedným číslom, kam až siaha vplyv štátu a ako veľmi ovplyvňuje naše životy, je celkové daňové bremeno, ktoré pravidelne zverejňuje KIMRŠ. Tento údaj vyčísľuje, koľko zaplatí priemerne zarábajúci človek každý rok na všetkých daniach, odvodoch a povinných poplatkoch štátu a samospráve.
Daňové bremeno tak ukazuje, o akej veľkej časti zárobkov nerozhodujú priamo pracujúci ľudia, ale politici a úradníci. Za tento rok dosiahla úroveň celkového daňového bremena na Slovensku 63,27 percenta. V susednom Česku je to o niečo menej (62,58 percenta) a v Poľsku zase viac (64,99 percenta). Pre úplnosť treba dodať, že ľudia dostanú časť z týchto peňazí naspäť v podobe sociálnych transferov.
Viac nájdete v článku aktuality.sk zo dňa 31.12. 2023 tu.
