Asignácia 2 % ako luxus?

Vláda predložila do parlamentu návrh novely zákona o dani z príjmov. Ak ju parlament schváli v predloženej podobe, z asignácie 2 % zo zaplatenej dane sa stane luxusná záležitosť pre skupinu lepšie zarábajúcich.

Súčasné znenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov umožňuje fyzickým i právnickým osobám poukázať 2 % z nimi zaplatenej dane z príjmu na účely ako rozvoj, ochrana, či podpora duchovných hodnôt, ľudských práv, životného prostredia, zdravia, vzdelávania, športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.

Adresátmi prostriedkov sú mimovládne organizácie a účelové zariadenia cirkví. Podmienkou je, že poukazovaná suma je minimálne 20 Sk u fyzických osôb a 250 Sk u právnických osôb. Vládny návrh novely obsahuje aj návrh zvýšiť minimálny limit poukazovanej sumy pre fyzické osoby z 20 Sk na 250 Sk a zároveň zaviesť maximálny limit celkovej poukazovanej sumy pre právnické osoby vo výške 5 miliónov Sk.

Zjednotenie minimálnej sumy pre fyzické a právnické osoby na úrovni 250 Sk sa zdôvodňuje snahou znížiť administratívnu náročnosť spojenú s uplatňovaním tohto inštitútu. A na prvý pohľad sa zdá logická námietka, prečo kvôli 20 korunám zaťažovať daňový úrad. Je si však potrebné uvedomiť, že celá myšlienka asignácie podielu zo zaplatenej dane je založená na tom, že sa veľké množstvo subjektov „poskladá“ prostredníctvom relatívne malých súm, ktoré ale spolu predstavujú významnú podporu pre činnosť mimovládneho sektora v oblastiach vymedzených zákonom.

Navyše je dobré si aj prepočítať, čo zvýšenie minimálneho limitu na 250 Sk bude znamenať pre možnosť poukazovať 2 % u daňovníkov. Aby 2 % predstavovali aspoň 250 Sk, musí byť zaplatená daň vo výške minimálne 12 500 Sk. Aby ste za rok zaplatili takúto daň, musí byť váš mesačný príjem okolo 13 000 Sk. A ak náhodou máte povedzme dve deti a uplatňujete si na ne daňový bonus, musí byť váš mesačný príjem vyšší ako 17 000 Sk. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR v prvom kvartáli roku 2005 sumu 16 022 Sk. Väčšina ľudí má pritom nižšiu ako priemernú mzdu. Naozaj nám vláda úplne vedome predkladá návrh, aby možnosť poukazovať 2 % nemal človek s dvoma deťmi poberajúci priemernú mzdu? Alebo si len nikto okrem predkladateľov z ministerstva financií nedal tú námahu, aby spočítal ako sa toto zdanlivo nevinné „znižovanie administratívnej náročnosti“ premietne do života?

Zavedenie hornej hranice pre právnické osoby na úrovni 5 miliónov Sk (v súčasnosti horný limit neexistuje) nie je v dôvodovej správe k návrhu zákona zdôvodnené vôbec nijako. Predkladá sa v jednom balíku s návrhom na zvýšenie minimálnej hranice, ale dôvodom iste nebude administratívna náročnosť procesu. Možno sa len domnievať, že ministerstvu financií sa nepáči, v akej veľkej miere firmy využívajú možnosť poukázať 2 %. Pre príjmy štátneho rozpočtu to predstavuje stratu. O čo viac však prípadne ušetrí štátny rozpočet, o to viac bude chýbať mimovládnym organizáciám.

Asignácia bola pritom zavedená na to, aby daňovníci mali možnosť priamo určiť použitie časti (pôvodne 1 %) z nimi zaplatenej dane na konkrétny účel. Prečo by táto možnosť mala byť u niektorých daňovníkov limitovaná? A zvýšenie podielu z 1 % na 2 % a rozšírenie okruhu poukazovateľov z fyzických osôb aj na právnické pritom ministerstvo financií prezentovalo ako náhradu za daňovou reformou zlikvidovanú daňovú motiváciu k darcovstvu, čiže možnosť odpočítať si dary poukázané na verejnoprospešný účel z daňového základu. Hoci mimovládne organizácie presadzovali zachovanie daňovej motivácie k darcovstvu, parlamentná väčšina nakoniec schválila 2 %. Tak prečo do toho po tak krátkom čase zasahovať a výrazne redukovať možnosť uplatňovať tento inštitút?

V asignácii nie je potrebné zvyšovať minimálnu, ani zavádzať maximálnu hranicu. Potrebné je akurát vypustiť bod č. 94 z vládneho návrhu novely zákona o dani z príjmov. V prvom čítaní ju má parlament na programe už na septembrovej schôdzi, ktorá sa začína v utorok.

Autor je riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 10. septembra 2005.

Navigácia