Vo veku 76 rokov zomrel Ivan Kadlečík, významný slovenský prozaik, básnik a esejista. Ivan Kadlečík je laureátom Ceny Dominika Tatarku za rok 1995 (cenu od roku 2000 udeľuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika). Česť jeho pamiatke.
Občianska spoločnosť je ako príliv a odliv. V deväťdesiatych rokoch žila najmä z nezávislých zdrojov, dnes je tým oslíkom, otras sa predovšetkým Európska únia, strana a vláda či nadácia veľkej firmy. To ju do značnej miery formuje aj deformuje.
Rok 2014 nás zasahuje oveľa hlbšie, ako siaha naša dnešná predstavivosť a historická skúsenosť. Po druhej svetovej vojne sa ukázalo, že väčšiu šancu mal mier ozbrojený ako odzbrojený, ale vtedy sme ho videli z druhej strany.
Štefan Harabin spája v sebe uhorské džentríctvo, stelesnené okázalou „panskou zábavou“, východný typ osobného vzťahu pána a raba a pozostatok mečiarovskej neokrôchanosti.
Žijeme v čudnom čase. Nezreteľnom, rozplývavom, rozmazanom. Deje sa čosi nedobré. Nie je jasné, čo, ale ten pocit, tá intuícia je tu. Je to naozaj čudný rok 2014, ako sme si ho nazvali s Fedorom Gálom.
V Roskilde som nenašiel letný rockový festival ani Patti Smith, ale cintorín. Kamenné hroby, kamenné stromy, chládok, v ktorom si môže pútnik odpočinúť, ale aj chlad smrti.
Rusko dnes sleduje na Ukrajine viacero cieľov. Minimálny je destabilizovať súčasnú ukrajinskú štátnu moc, spochybniť jej legitimitu, schopnosť zabezpečiť v krajine poriadok a zabrániť banditizmu.
Je vyhnaný jazyk a jazyk, ktorý vyháňa. Jazyk propagandy a jazyk spisovateľa. Jazyk Goebbelsa a jazyk Imre Kertésza. Orwellovská novoreč totalitných režimov a veta Victora Klemperera o jazyku tretej ríše, že všetko, čo sa neskôr objavilo v myslení a v činoch, bolo najskôr v jazyku.
Sú veci, ktoré sa nedajú zmeniť. Nevybrali sme si miesto narodenia, ani históriu krajiny, v ktorej žijeme. Dejiny strednej Európy sú plné zlomov, štátnych prevratov, revolt, revolúcií a kontrarevolúcií.
Ľudstvo sa pokúša pomenovať nepomenovateľné, nájsť pre zlo mieru, zarámovať ho prikázaniami, pravidlami, zákonmi. Vyhnanie z raja znamenalo prijať smrť, prácu, dejiny a merateľný trest ako splátku za zlo.
Politika Ficovho Smeru je založená na dedičstve komunistickej disciplíny a poslušnosti, a nemyslím to ironicky ani pejoratívne. Nesocialistická politika nemôže byť z povahy veci založená na poslušnosti, ale na slušnosti.
Byť dobrým prezidentom znamená predovšetkým odpoveď na otázku, do akej miery bude chrániť suverenitu občana, parlamentnú demokraciu, právny štát, ústavnosť a zákony.
Rusko si svojou dnešnou politikou odpudzuje aj tých potenciálnych spojencov, čo mu v poslednom čase držali antiamerické palce a básnili o krásach Soči.
Všeličo sa mi na Amerike nepáči, ale milujem americkú slobodu. Všeličo sa mi na Rusku páči, ale neznášam, keď ohrozuje slobodu druhých, lebo si myslí, že mu patrí všetko, čoho sa raz dotklo.
Klobúky na pohrebe Vasila Biľaka neodchádzali na smetisko dejín. Demonštrovali, ako sa im darí.
