Prezidentov hovorca Marek Trubač oznámil, že prezident sa rozhodol podpísať Zmluvu o Ústave pre Európu a iniciatíva občanov, ktorí na Ústavnom súde napadli jej ratifikáciu bez referenda, ho už neovplyvní. Svedčí to buď o nedostatku pochopenia problému, alebo o nie práve vyvinutom zmysle pre ústavnosť.
Skupina členov Iniciatívy proti európskej ústave sa obrátila na Ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, v ktorej namietajú porušenie svojho práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo zakotveného v čl. 30 ods. 1 Ústavy SR. K porušeniu tohto práva podľa nás prišlo tým, že NR SR vyslovila súhlas s euroústavou bez toho, aby zároveň schválila ústavný zákon o vstupe SR do štátneho zväzku, ktorý by podliehal potvrdeniu v referende, ako to predpokladá čl. 7 ods. 1 Ústavy SR.
Požiadali sme prezidenta, aby až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu euroústavu nepodpisoval. Keby sme to urobili iba na základe nášho odmietavého postoja k obsahu euroústavy, bola by reakcia jeho hovorcu primeraná. Súhlas s ratifikáciou euroústavy vyslovil parlament a prezident ju môže ratifikovať bez ohľadu na existenciu občanov, ktorí s jej obsahom nesúhlasia. Netajím, že euroústavu považujeme za zlý, nekvalitný a škodlivý dokument. Len to by nás však neoprávňovalo obrátiť sa na Ústavný súd. Oprávňuje nás podozrenie, že NR SR nepostupovala pri vyslovovaní súhlasu s euroústavou v súlade s Ústavou SR a že tým porušila naše práva.
Názor, že euroústava je zmluvou o vstupe SR do štátneho zväzku s inými štátmi sa opiera o tri predpoklady. 1. EÚ by v prípade nadobudnutia platnosti euroústavy bola štátnym zväzkom, pretože by bola útvarom, vykazujúcim znaky, plniacim funkcie a disponujúcim symbolickou a inštitucionálnou výbavou štátneho zväzku. 2. Vstup SR do štátneho zväzku vyžaduje schválenie ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom. Iný vstup do štátneho zväzku slovenská ústava neumožňuje. 3. V SR sa dosiaľ takéto referendum nekonalo (referendom v roku 2003 sa nepotvrdzoval ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku), preto je nevyhnutné, aby euroústava bola schvaľovaná ústavným zákonom o vstupe do štátneho zväzku, ktorý by podliehal potvrdeniu v referende.
Ak je to tak, parlamentný súhlas s ratifikáciou euroústavy bez referenda bol nielen v rozpore s Ústavou SR, ale došlo ním aj k porušeniu práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo, pretože nebolo vyhlásené refendum o otázke, v ktorej Ústava SR jednoznačne a explicitne predpokladá priame rozhodovanie občanmi prostredníctvom referenda.
Ústava SR v čl. 127 umožňuje fyzickým osobám obrátiť sa na Ústavný súd so sťažnosťou, ak namietajú porušenie svojich práv. Plný text sťažnosti je dostupný na internete (www.konzervativizmus.sk) a každý sa môže presvedčiť, že obsahuje dostatočné argumenty pre vyslovené tvrdenia i všetky náležitosti, ktoré Ústava SR i zákon o Ústavnom súde pre podanie ústavnej sťažnosti vyžadujú.
Je možné, že sa Ústavný súd s našou argumentáciou nestotožní a poskytne inú interpretáciu euroústavy. V tejto chvíli však existujú vážne a verejne prezentované pochybnosti, či bol postup parlamentu pri ratifikácii euroústavy v súlade so slovenskou ústavou. A vec je predložená orgánu, ktorý o nej môže rozhodnúť. Ak nám dnes prezident prostredníctvom svojho hovorcu odkazuje, že na rozhodnutie Ústavného súdu nepočká a euroústavu podpíše, vlastne tým hovorí, že mu je jedno, či bol súhlas NR SR s ratifikáciou získaný v súlade s Ústavou SR alebo jej porušením. A že aj on je pripravený konať bez ohľadu na to, čo na to Ústava SR.
Autor je riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a koordinátorom Iniciatívy proti európskej ústave
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 14. júla 2005.
