Bieloruské otázky

O bieloruských prezidentských voľbách 2006 sa dá bez ohľadu na ich skutočný či zmanipulovaný výsledok povedať, že to neboli ani demokratické, ani spravodlivé voľby. Opozičných aktivistov zatýkali a mlátili, polícia konfiškovala ich volebné materiály a štátne médiá viedli proti nim zúrivú kampaň, pričom Lukašenka zobrazovali ako jediného, kto môže Bielorusom garantovať stabilitu a poriadok. Objavovali sa aj divoké obvinenia opozície zo sprisahania, riadeného a financovaného zo zahraničia. Mnohí pozorovatelia vrátane poslancov z európskych krajín neboli vpustení do Bieloruska, alebo boli zatknutí a vyhostení. Mnohé z toho sa dialo už aj pri predchádzajúcich voľbách v roku 2001, ale situácia v roku 2006 je odlišná. Zásahy režimu proti opozícii a reprezentantom krajín EÚ a USA sú omnoho tvrdšie, celý Lukašenkov režim je oveľa nervóznejší, zrejme aj vďaka ozvene úspešných revolúcií na Ukrajine, v Kirgizsku či v Gruzínsku.

Ale aj sila a jednota opozície je väčšia. Po prvýkrát sa zjavila naozaj viditeľná alternatíva k Lukašenkovi. Najsilnejšiemu kandidátovi opozície Milinkievičovi sa podarilo pritiahnuť na svoje početné mítingy nevídaný počet ľudí, ktorí prišli spontánne a nemali strach verejne demonštrovať svoj nesúhlas s režimom. Ako z najtemnejšej minulosti zaznel výrok šéfa KGB Sucharenka, ktorý povedal, že všetkých, ktorí sa zapoja do očakávaných povolebných protestov, budú súdiť za prípravu teroristických útokov. Opozícia totiž vyzvala ľudí, aby večer po skončení volieb vyšli do ulíc.

V čase písania tohto komentára nebol ešte výsledok bieloruských volieb známy a v takej neslobodnej krajine je veľmi ťažké odhadnúť skutočný počet hlasov pre Lukašenka či Milinkieviča. Výskumy preferencií nie sú vzhľadom na vplyv režimu považované za vierohodné. Pozorovatelia sa už teraz zhodli v odhade, že Lukašenko sa neuspokojí s tesnejším víťazstvom a ohlási, že voľby vyhral so 70 až 80 percentami hlasov. A zhoda je aj v tom, že to bude zmanipulovaný výsledok. Populista Lukašenko má nepochybne stále podporu mnohých Bielorusov. 80 percent obyvateľov je závislých od štátu, ktorý je ich zamestnávateľom, alebo im poskytuje rôzne výhody. Dá sa povedať, že Lukašenka najviac podporujú starší amenej vzdelaní ľudia a tiež obyvatelia vidieka. Dosť príznačné je, že ho podporuje aj Putinovo Rusko. Lukašenkovu opozíciu tvoria mladí a vzdelanejší ľudia, väčšinou obyvatelia miest.

Zatiaľ sa pozorovatelia klonia k názoru, že sa Lukašenkovi aj tentoraz podarí udržať moc. Ďalší vývoj v Bielorusku však bude závisieť od sily opozičných protestov a od reakcie polície a špeciálnych jednotiek, ktoré Lukašenko sústredil do Minska. Mnohí očakávajú brutálny zásah, ale ak bude demonštrantov naozaj veľa, môže to otriasť lojalitou silových jednotiek. Popri strachu teda v Bielorusku existuje aj nádej.

Autor je redaktor týždenníka .týždeň.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 12/2006 dňa 20. marca 2006.

Navigácia