Predstavte si svet, v ktorom sa aktuálne dominujúce globalizačné procesy posunuli do ďalšej fázy, ktorou je relokalizácia. Globálne sa samozrejme budú naďalej šíriť informácie, menej však budú medzi kontinentmi fyzicky „cestovať“ produkty.
Zďaleka však nepôjde len o návrat výroby späť do miesta spotreby, pôjde i o návrat podstatného spoločenského diania späť na lokálnu úroveň, na úroveň komunít. Nevyhnutnými sprievodnými javmi relokalizácie bude preto decentralizácia a deregulácia.
Ako je na tento trend pripravené Slovensko, členská krajina čoraz viac politicky centralizujúcej sa Európskej únie? Ako asi je na tento trend pripravená krajina, ktorá patrí medzi posledné, v ktorých sa ešte aj učebnice pre školy vyberajú a distribuujú centrálne ministerstvom?
V tomto čase si pripomíname, že prešlo už štvrťstoročie od pádu totality na Slovensku. Zároveň si viacerí z nás kladú otázku, ako by mohol vzdelávací systém u nás vyzerať o ďalšie štvrťstoročie, ak si budeme nadobudnutú slobodu skutočne pestovať.
V súčasnosti považujem za potrebné pokračovať v nedokončenej spoločenskej zmene, pod čím si treba predstaviť odbrzdenie decentralizačných procesov nielen v školstve, ale aj v mnohých ďalších oblastiach.
Výstižne to, čo je kľúčové, pomenoval Fedor Gál, jeden z ľudí Novembra 1989: „Osobne by som radšej veril svojprávnym občanom a komunitám, ako štátu, ktorý sa tvári, že vie, čo potrebujú ľudia ku šťastiu, a servíruje im to hlava-nehlava bez ohľadu na zdravý rozum a fakt, že je tu k našim službám, a nie naopak. Akurát svojprávnych občanov a ich komunít je trvalý nedostatok.“
Napriek všetkej odôvodnenej skepse, ktorá dnes v spoločnosti panuje, sa domnievam, že ak chceme žiť v budúcnosti v slobodnej spoločnosti, cesta k nej vedie iba cez funkčné a životaschopné komunity. Aj v školstve. Ako k tomu dospieť? Čítajte ďalej na webe kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.
Autor je analytik KI.
Celý článok bol publikovaný na webstránke kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku dňa 27. októbra 2014.
Pri uvažovaní o regulácii vzdelávania sa pýtame na to, ako by mal byť zadefinovaný a v procese vzdelávania limitovaný záujem jednotlivca, pedagogického kolektívu, lokálneho spoločenstva a štátu. Alebo inak – kde majú svoje hranice sloboda rodiča, učiteľa, či zriaďovateľa školy a kde sa ich spoločný záujem a zodpovednosť stretávajú?.
Prečítajte si predstavy a prezentované argumenty Vlada Burjana, vydavateľa časopisu pre učiteľov, Zuzany Daniškovej, univerzitnej pedagogičky a Dušana Slobodu, regionálneho geografa a analytika na webe kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku a zapojte sa do diskusie!
