Prešiel rok od demokratických volieb, z ktorých vzišla na Slovensku opäť vláda jednej strany. Čoskoro uplynie prvý rok druhej vlády Roberta Fica. Aký to bol rok?
Pri zložení prvej vlády Roberta Fica bol jazýčkom na váhach Vladimír Mečiar, ktorého cenu zvyšoval vtedy Mikuláš Dzurinda jeho lanárením do ponúkanej koalície SDKÚ-KDH-SMK-HZDS. Pri zložení druhej vlády Roberta Fica už Mečiar ani Dzurinda nehrali žiadnu rolu, no nielen preto si Smer musí pri moci vystačiť sám. Či osirelosť vo vládnutí prinesie pre jej nositeľa viac plusov ako mínusov, ukáže až čas.
Koaličná trojica SMER-HZDS-SNS, disponujúca 85 poslancami, mala po roku vládnutia preferencie, ktoré by jej zaručovali pohodlnú ústavnú väčšinu. To je niečo, čím sa dnešná štátostrana so svojimi 83 poslancami pochváliť nemôže. Jej preferencie u voličov medziročne klesli.
Strany prvej vlády Roberta Fica konali v porovnaní so svojimi volebnými programami relatívne umiernene, reformy nerúcali a užívali si ich plody. Naproti tomu, dnes sa Fico chváli, že „zarezali posvätnú kravu pravice, rovnú daň“. Kým prvá Ficova vláda druhý dôchodkový pilier „len“ mrzačila, tá druhá ho oklieštila. Kým prvá Ficova vláda protiústavne obmedzovala zisk zdravotných poisťovní a protiústavne vyvlastňovala kvôli diaľniciam, druhá vláda socialistov sa nehanbí zdravotné poisťovne rovno znárodniť. Áno, druhú vládu Roberta Fica už lemuje viac ideologických posolstiev, ktoré so sebou nesú i dôsledky.
Čoraz viac podnikateľov zvažuje nielen možnosti daňovej optimalizácie, ale i relokáciu podnikania za hranice a čoraz častejšie sa skloňuje i útek do daňových rajov pred Smerom rozpútaným odvodovým peklom. A čoraz viac sa ako destinácia spomínajú krajiny, ktoré ponúkajú i vyššiu úroveň ochrany investícií. Vyššie dane a ďalšiu zmenu Zákonníka práce Fico tentoraz nielen sľuboval, ale i zrealizoval ideologicky tak škodlivo, ako sa dalo. Pozícia veľkej časti kričiacej pravice však bola tentoraz slabšia, keďže i jej voliči počas vlády Ivety Radičovej na vlastnej koži zažili rastúce daňovo-odvodové bremeno a poľovačku na živnostníkov.
Kým Ficova predsedníčka štatistického úradu počas svojho prvého funkčného obdobia hovorila o vynútených živnostiach, dnes by rovnakú rétoriku mohla použiť na vynútené eseročky, do ktorých vláda vyhnala časť živnostníkov. Desaťtisíce z nich však živnosť štátu radšej odovzdali a prihlásili sa na úradoch práce. Miera evidovanej nezamestnanosti v januári 2013 medziročne vzrástla o 1,11 percentuálneho bodu a dosiahla 14,80%, čo je viac, než v čase vstupu SR do EÚ v máji 2004.
Oproti obdobiu „hojnosti“ a nabaľovania výdavkov rozpočtu počas prvej Ficovej vlády má jeho druhá vláda síce ťažšiu pozíciu, no o konsolidácii verejných financií stále viac reční, než koná. A ak koná, tak radšej na strane príjmov, ktoré by chcela nerealisticky vidieť vo vyšších číslach. Nie, vo „vyprázdnenej špajze“ verejných financií nám neurobia poriadok tí, ktorí nám ju pomohli „vyžrať“.
Futbalové štadióny ako priorita, ďalšie kolo blúznenia o olympiáde v Tatrách a veľa otvorených podružných tém namiesto skutočnej reformy vzdelávania – i tak sa javí ďalší Ficov minister školstva, ktorý hasí roky neriešené problémy metódou pokus-omyl. V pomätenom boji s neoliberalizmom tam, kde nie je, nedokáže vnímať systémové chyby tam, kde sú.
V prvom roku prvej Ficovej vlády šliapla štátna moc na krk občianke Hedvige Malinovej. Je hanebné, že v prvom roku jeho druhej vlády, teda vyše šesť rokov po nechutnej tlačovke Fica a Kaliňáka, jej ide po krku i naďalej. V duchu najhorších slovenských tradícií po samoúnose občana Kováča a samovýbuchu občana Remiáša prišlo i samozbitie občianky Malinovej.
Celkový rozklad zahnívajúcich inštitúcií štátu demonštruje neschopnosť, nevôľa či odpor zvoliť hlavy na čelo ústredných orgánov štátnej správy či „pripustiť“ zvoleného kandidáta k výkonu funkcie v prípade generálneho prokurátora. Nie je to len nekonečná fraška s Jozefom Čentéšom, ktorého prezident – hanba tejto krajiny – odmieta vymenovať, pričom Generálna prokuratúra „funguje“ už tretí rok v provizóriu. Bez vedenia bol vyše roka Úrad pre verejné obstarávanie, vyše roka dnes presluhuje na čele Najvyššieho kontrolného úradu SR nominant HZDS. Slušný kandidát Smeru na post šéfa Ústavu pamäti národa vadil ľudáckym koreňom našej „sociálnej demokracie“.
Rastúca nedôvera občanov k justícii nás kvári dlho, no dnešnú tvár súdnictva definovala prvá Ficova vláda. V tej sa ministrom spravodlivosti stal Štefan Harabin, ktorý z tohto postu škandalózne presadol na čelo Najvyššieho súdu SR. A ako žaba na prameni spravodlivosti tam sedí a znečisťuje ho dodnes.
Podobne ako prvá Ficova vláda, i tá druhá sa pustila do zmien v hierarchii štátnej správy. Za najväčšiu reformu štátnej správy od roku 1989 vyhlasuje program ESO, ktorý nie je esom, hoci mohol byť. ESO bude znamenať centralizáciu a rast moci ústrednej vlády v území. Komunálnej reforme sa Ficove vlády vyhýbajú ako čert krížu.
Nielen ESO, ale i ďalšie „reformné výkladné skrine“ vlády má pod palcom minister Kaliňák. Po úvodných fanfárach stíchla jeho rómska reforma. O to hlasnejšie finišuje novela zákona o verejnom obstarávaní. Je kríza, obstarávať treba rýchlo a bez zbytočných problémov nakŕmiť vyhladovaných sponzorov.
Naivné povolebné skočenie na „nového“ Fica je už zrejme minulosťou. Útoky voči menšinám a rastúca nervozita z klesajúcich preferencií a zvyšujúcej sa nezamestnanosti otvorila rojkom oči. Otvorená však ostáva špekulácia, či by sme dnes v prípade, že by sa Radičovej koalícia nezlikvidovala, nečakali na to, kedy po nej v ústavnej väčšine nastúpi Fico. Orbanizácia Slovenska by mala zelenú.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2013.
